Prekabátiť rozum

Občas sa mi stáva, že sa zachytím nejakej tej témy alebo vetičky, ktorá mi potom ostane visieť v hlave a ja si ju začnem tak rozoberať a pitvať, až kým z nej neostanú len franforce 🙂 a ohromne sa pritom bavím. Tento článok vychádza z jednej takej vetičky; hovorili sme s mojou maminou o cvičení, ktoré chcela vykonávať počas pozerania telky, ale v knižke autor uviedol, že sa popri cvičení nemá pozornosť ničím rozptyľovať. A ako krútila hlavou, tak som sa uškrnula a povedala jej na to: “Teda, takto ti prešli cez rozum.”

Čo znamená “prejsť niekomu cez rozum”? Inou frázou, prekabátiť ho. Ešte inak, prechytračiť ho. Jednoducho sformulovať veci tak, že ste predbehli určitú únikovú cestu, ktorú by daný človek vo vašom vyhlásení eventuálne mohol nájsť.

Mnoho učení (nebudem sa o nich konkrétne rozpisovať, pretože si tak tajne myslím, že takmer všetky známe učenia, ak to nie sú úplne všetky) hovoria o tom, že pri duchovnej ceste alebo duchovnom rozvoji treba stíšiť myseľ. Alebo vypnúť rozumovú časť nášho Ja. Alebo odfiltrovať/zredukovať/znulovať ego.  Alebo odpútať sa od podnetov z okolia. Alebo… poznáte to. 🙂 Odstaviť jednu časť, ktorá neustále špekuluje, kalkuluje, vyhodnocuje, zaraďuje, analyzuje, pitve, škatuľkuje atď, atď, atď.

V podstate sa snažíme prekabátiť rozum. 🙂 Paralyzovať ho tak, že na chvíľu prestane špekulovať, kalkulovať, vyhodnocovať, zaraďovať, analyzovať, pitvať, škatuľkovať a robiť ktoviečoešte, aby sa k slovu mohla dostať iná časť nášho Ja, ktorá k veciam pristupuje iným spôsobom; vníma ich bez jasného oddelenia čiastkových procesov. Uvedomuje si. Zjednocuje a spája a prepája nás so svetom, takže sa vnímame ako jeho bezpodmienečná súčasť.

Ak chcete prekabátiť rozum, musíte si nájsť dobrý kabát. 🙂 Rozum chodí vo vychodených koľajach; takže aby ste sa im vyhli, postavíte mu do cesty pevnú prekážku, ktorú dokáže obísť iba tak, že bude hľadať výhybku, ktorú nikdy predtým nezvažoval, hoci vy ste vedeli, že tam tá výhybka je. Ak toto svoje vedomie oblečiete do kabáta rozumu, zmätiete tým protivníka, pretože ten rozumový kabát považuje za rovnocenného súpera. (Ruku na srdce, prečo asi tak ten neprestajný monológ racionálnej mysle zriedkakedy utícha? Pretože tú druhú časť považuje za menejcennú, preto.) Ak ale rozum musí čeliť triku vedomia, dostane sa tak akosi k uznaniu, že sa predsa len našiel niekto, kto bol schopný ho obísť – prekabátiť – a tým pádom by to teda mohol byť dostatočne rovnocenný súper.

Od rovnocenného súpera je len krôčik k rovnocennému partnerovi. Rozum sa dá naučiť – prestaviť – tak, aby dôveroval vedomiu. Nerobí to tak iba preto, lebo kedysi sa to naučil opačne; že to vedomie treba potlačiť. Monológ utíchne; ale nastane dialóg, vnútorná komunikácia, z ktorej potom môže vzísť veľa podnetných vecí. A v neposlednom rade, ak určitú súčasť svojho Ja budete akceptovať miesto potláčania, dokážete sa viac otvoriť podnetom všetkých druhov, ktoré k vám prichádzajú.

Myslím, že v skrini mi ostal jeden veľmi pekný a užitočný kabát. 🙂

3 thoughts on “Prekabátiť rozum

  1. Dae, poriadne si to teda rozpitvala… 😀 až som sa v tvojich slovách skoro zamotala… 😆

    Ale zvládla som to 🙂 a chcem povedať, že sa mi tvoje rozfranforcovanie veľmi páči 🙂 , najmä táto veta: “A v neposlednom rade, ak určitú súčasť svojho Ja budete akceptovať miesto potláčania, dokážete sa viac otvoriť podnetom všetkých druhov, ktoré k vám prichádzajú.” 🙂

    O prepojení oboch našich častí, a nielen u jednotlivca, ale z pohľadu celého ľudstva, sa veľmi zaujímavo vyjadril aj Emil Páleš vo svojej prednáške/knihe “Duchovná úloha Strednej Európy alebo ako súvisia rozprávky s politikou” (na http://www.sophia.sk pod “Archív”) 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s