Závislosť

Síce je prvý apríl, ale keďže potreštené channely sem dávam stále, raz začas by mohol byť aj nejaký úplne vážny. (Teda skoro úplne. Priznávam, že sa neviem dlho držať na reťazi a Michael je v tom nevinne. 😛 )

Michael, 1.4.2011

Premýšľam, čo idem robiť.
Začala si čítať, ale príliš sa ti ďalej čítať nechce… 🙂
Nechce, to je fakt. 🙂 Hrala by som sa. 🙂
A čo tak článok? 🙂
Prvoaprílový? 🙂
Možno 🙂
Dajme si dohodu; teraz sa idem hrať, o desať minút sa vrátim a ideme seriózne makať na článku. 🙂
Súhlasím 🙂
Som tu; a už som aj započula, o čom to bude.
Bude to o závislostiach
Tak to bude celkom vážny channel… teda rozhovor s mojou dušou. 🙂
🙂 Má to byť vážne… 🙂
Dobre; to bol z mojej strany posledný smajl v tomto rozhovore. Takže závislosti. Závislosť nie je vnímaná ako pekná vec.
Čo je vlastne závislosť?
Myslím, že je to stav, kedy tvoja duševná pohoda, prípadne existencia, priamo závisí od niečoho konkrétneho. Závislosť môže vyvolať kadečo.
A s niektorými závislosťami sa už rodíte
Hej, to som od teba počula; s tým, že sme závislí na vzduchu, pretože inak by sme zomreli. Správna pripomienka.
Takže by sa dalo povedať, že závislosti ako také sa dajú brať dosť široko. A že sa viac-menej delia na prirodzené a neprirodzené
Závislosť na vzduchu je teda prirodzená. 🙂
Pred chvíľou si hovorila niečo o poslednom smajle… 🙂 áno, ide vlastne o to, že závislosť ako taká nemusí byť na škodu. Závislosť na vzduchu zabezpečuje, že nezomriete. Mozog je naprogramovaný na to, že musí mať kyslík, pretože bez neho neprežije. Závislosť na jedle – v rozumných dávkach – je tiež prirodzená závislosť
Ale bežne sa to berie ako potreba. Nie závislosť, ale potreba.
Nie je to náhodou len iné slovo s veľmi podobnou definíciou?
Potreba je niečo, čo nevyhnutne pre život potrebujem.
Takže je to niečo, od čoho tvoj život nevyhnutne závisí
No áno, ale my ľudia závislosť bežne berieme inak.
Ja viem. Len som to chcel ukázať z trochu širšieho kontextu
Takže ak prirodzené potreby môžeme definovať ako prirodzené závislosti na niečom, čo sú potom neprirodzené závislosti? To, čo nepatrí k prirodzeným potrebám?
Patrí k prirodzeným potrebám napríklad potreba lásky?
Podľa toho ku ktorým. Pretože sú primárne – tie sa spájajú s prežitím ako takým – a sekundárne, ktoré sú dodatočné a nespájajú sa s prežitím ako takým. Len zlepšujú kvalitu života. Napríklad láska; neradí sa priamo medzi primárne potreby. Ak si dobre spomínam, tak primárne sú potreba prijímať živiny, odstraňovať škodlivé látky z tela, spať a rozmnožovať sa. Láska nepatrí tak celkom priamo do primárnych potrieb. Ale dá sa včleniť do tej potreby rozmnožovať sa.
Veľmi hrubo povedané áno
Viem, že raz som uvažovala nad tým, že sme závislí od lásky. V tom zmysle, že ju vnímame ako drogu. Teda ja konkrétne; nebudem hovoriť za iných ľudí. Len si jednoducho myslím – vnímam to tak – že všetci sa ženieme za láskou. Keby sa dala zabaliť a speňažiť, tak je to najžiadanejší tovar. Už teraz vlastne je.
S láskou je to tak ako so šťastím; nebudeš ich mať, pokiaľ ich nebudeš cítiť sama
To chápem. Ako súvisí láska alebo šťastie so závislosťou?
Veľmi úzko. Vzhľadom na to, že patria medzi základné potreby ľudskej bytosti – cítiť lásku a cítiť sa šťastný – stáva sa veľa ľudí na nich priamo závislými. Nie úplne na nich, ale na ich vidine. Vidina lásky alebo šťastia sa stáva drogou v pravom zmysle slova; a rozvíja sa tak závislosť v pravom zmysle slova, podľa ľudských definícií
Asi mesiac som bola závislá na čokoláde. Musela som zjesť jednu celú tabličku denne, inak som bola celkom mimo. Ale neprerástlo to do horšieho štádia. Dnes ma záchvat čokoládožrútstva prepadne len občas.
Pocit dosiahnutia nejakej tej drogy je veľmi príjemný. Ľudia sú radi, keď dokážu z času na čas uchopiť ilúziu lásky alebo šťastia a prežiť ich. Ale potom im znovu unikne, práve preto, že chytajú iba ilúziu
Počuj, nie je to náhodou tak, že oni si iba neuvedomia, že to nie je ilúzia? Pretože láska… lásku nemôžeš necítiť. Šťastný nemôžeš nebyť. Len si to neuvedomuješ; podľa mňa.
To je základný kľúč. Uvedomenie
A uvedomenie súvisí so závislosťou?
Áno, pretože akonáhle si závislosť uvedomíš, prestáva ťa kontrolovať
Ale ak si uvedomíš závislosť a už s ňou nedokážeš nič robiť?
To sa nestáva
Ale no… predsa sú prípady, kedy sa vyliečený dostáva späť k závislosti.
Ale to je iba preto, lebo sám si nepriznal a neuvedomil, že by mal niečo poraziť
Neporážame svojich démonov tým, že ich prijmeme?
Ale áno; o to predsa ide. Ak si priznáš závislosť, vieš s ňou niečo robiť. Máš slobodnú vôľu. Môžeš sa rozhodnúť, či ju necháš so sebou zametať aj naďalej, alebo či si dupneš a nedovolíš jej viac kontrolovať ťa
A môžem skúsiť aj nedýchať?
Môžeš skúsiť aj nemilovať 🙂 ale nebude to fungovať 🙂
Malo to byť bez smajlov. 🙂
Aj ty si to porušila 🙂 dobre, vráťme sa ešte k téme
Keď si uvedomím, že som závislá na niečom, čo mi neprospieva – ozaj, nerozhodujem o tom sama? O tom, čo mi prospieva a čo nie?
Isteže o tom rozhoduješ ty. Nikto iný nie. Ale vieš, čo je ešte pri tom dôležité; brať ohľad na svet ostatných ľudí, pretože si jeho súčasťou
Zodpovednosť za seba a zodpovednosť voči iným.
Presne tak
Do kelu… 🙂 niekedy tak veľmi chcem byť nezodpovedná a robiť si čo chcem a týmto ma vždy dorazíš… 🙂
🙂 Kým to funguje, je to len dobre 🙂
Ešte niečo k téme?
Stačí. Na prvého apríla to bol dostatočne vážny rozhovor 🙂
Súhlas. 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s