Moje ego. Moje ja

Krátke básnické zamyslenie.

Moje ego. Moje ja.

Kričí sa a háda.

“Prečo si ma nevšímaš? Nemáš ma snáď rada?”

Tečú slzy. Chveje hlas. Krvácajú rany.

“Nemám na to právo? Lebo ostatní sú iní?”

Nedokáže mlčať, keď sa ktokoľvek odvráti.

“Naozaj si myslíš, že sa len tak navždy stratím?”

Moje ego. Moje ja.

Hnev je jeho zbraňou.

“Nedívaj sa po iných! Nedívaj sa za ňou!”

Bolí telo. Sily niet. Ochabujú ruky.

“Myslíš, že kvet zakvitne, ak mráz zabije puky?”

Vysmieva sa všetkému, čo na život hrá sa.

“Nieto inej roviny než je samotná krása!”

Moje ego. Moje ja.

Objatím ho stíšiť.

Sebe si tak dokážem nikdy neublížiť.

5 thoughts on “Moje ego. Moje ja

  1. 🙂 áno, celá ezo komunita si myslí, že zbaviť sa ega je najlepšie čo môžu spraviť … ale čo ho tak prijať? lebo nikdy nebude mimo nás, aj keby sme sa sto krát zložili a rozložili do kocky späť …. prijať ho, objať ho a predsa sa ale riadiť srdcom no nenechať ho ostávať tichým, lebo potom to je už Egisko … nie ego 🙂

    • súhlasím 🙂 aj ja som nedávno zažila podobnú rebéliu … trochu si pokričalo, v truce a hneve sa párkrát hodilo o zem 🙂 no a potom z toho vzišla podobná báseň … že aké básnické črevo v sebe ego má … 😉 no čo ťažko sa zbaviť … tak čo iné mi zostane … asi ho iba trochu unormálniť keď už je z neho taký puberťiak 🙂 veď snáď z toho vyrastie …

  2. ja som skor rozmyslala nad tym, co samotne ego je a este ma napadla suvislost s tym co som nasla uz neviem ci tu ci na angelariu, ze padnuti anieli si nechali slobodnu volu a preto padli. Ak sa mylim opravte ma. Dalsou vecou je ze nie je ego len o slobodnej voli. Ked sa zbavim slobodnej vole, stale mam ego, lebo vnimam sameho seba a beriem za seba zodpovednost v tom ze pocuvam rady toho kto ma vediet. Ja mam skor pocit, ze o ego sa prist neda, niekto ta moze zmanipulovat, mozes prist o emocie ale o ego nie, lebo by tvoja rola tu nemala zmysel. Mozno su nejake choroby psychiatricke ktorych prejav je taky ze clovek sa neprejavuje ze by si uvedomoval sam seba, ale inak. Co si myslite?

    • no, podla toho, co viem ja, je “ego” samotny stred nasho “ja”. je to vlastne prvotny bod nasej identity, takze zbavit sa ega za zivota v tele (neviem, ako je na tom mimotelovy zivot, ak s tym mam skusenost, nepamatam si ju 🙂 ) nie je mozne

      rovnako si myslim, ze prist o emocie je tiez nemozne. je to jednoducho sucast vybavenia. aj jedno, aj druhe sa da potlacit alebo stisit alebo co uz, ale uplne znegovat alebo vymazat sa nedaju, to proste nejde

      myslim, ze su poruchy, pri ktorych si clovek neuvedomuje sam seba. ale potom dosledky su take, ake su; su to ludia izolovani mimo spolocnosti, pretoze do nej nedokazu zapadnut. nerozumeju svojej ulohe v spolocnosti. “ego” je asi aj to, ze dokazes rozumiet tomu, aku ulohu by si mala zohravat v zivote

      raz sa mi v jednom channeli podarilo dopracovat k slovu “Antiboh”, pricom prave to mal byt uciaci program pre Boha. Boh ako vsetko, co je a nie je v momentalnom stave (a to je podla mna nasa dusa) a Antiboh ako subor moznosti, ktore z daneho stavu vychadzaju (co je podla mna ego). nasa dusa je nasou podstatou a ta samotna sa nemeni. ego samo osebe tvori ten “obal” okolo nej a vzhladom na momentalny stav duse rozhoduje o tom, ako budeme posobit na okolie. no a na zaklade toho posobenia a spatnej vazby potom nasa dusa moze istym sposobom modifikovat svoje bytie a tym padom sa trochu posunie aj funkcia ega tak, aby zodpovedala opat momentalnemu nastaveniu

      🙂 mne sa to teraz zda mudre, ale netusim, ci to je aj pochopitelne pre niekoho ineho 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s