Trojka

Trojka je číslo, ktoré znamená tvorenie.

Praveký človek zadefinoval trojku ako svoje dieťa; jedno “ja” a druhé “ja” sa spoločne spoja a vytvoria niečo nové. Niečo, čo nesie znaky oboch pôvodných “ja”, ale predsa len je odlišné. Je treťou nohou trojnožky, pretože žiadna stolička nebude stáť na dvoch nohách, ale na troch už áno. Trojka je preto symbolom rodiny, kde je otec, matka a dieťa. Trojka je efektívne zoskupenie, pretože do vzájomného zrkadlenia sa vstupuje ďalší prvok, ktorý dokáže zároveň zrkadliť obe pôvodné “ja” a tie zasa dokážu zrkadliť to novovzniknuté “ja”.

Trojka pripomína dva takmer úplne dokončené kruhy, ktoré sa ale ešte nespájajú v jednom bode. Približujú sa k nemu, otáčajú sa smerom k spoločnému stredu, ale ešte ho nedosahujú. Pôvodná jednotka zatočila obe svoje ramená, aby sa stala trojkou. Trojka vyzerá ako ruky, ktoré sa stáčajú smerom k telu, keď pracujú, vyzerá ako vták mávajúci krídlami, aby ho vyniesli nahor, vyzerá ako embryo, ktoré sa tvorí v maternici matky. Ak obrátime trojku na chrbát, pripomenie posledné z písmen gréckej abecedy; omegu. Stáča sa do seba a predsa sa celkom nestáva sebou; tvorí niečo nové, niečo blízke jej podstate, ale pritom dostatočne odlišné.

Trojka je mocou nabité číslo. Všetko dobré prichádza do tretice, základné vyjadrenia živlov predstavujú trojuholníky, Najvyššia sila má tri tváre: Otca, Syna a Ducha. Tri boli sudičky gréckej mytológie, ktoré sledovali nite života všetkých smrteľníkov; jedna ju odvíjala, druhá ťahala, tretia strihala. Tri sú fázy života; detstvo, dospelosť, staroba. Každá krivka sa dvíha, vrcholí a klesá. Tri sú najväčšie monoteistické náboženstvá, kresťanstvo, judaizmus, islam. Tri mesiace trvá každé z ročných období. Naše oko v tme rozoznáva tri farby; čiernu, bielu a sivú v rôznych odtieňoch.

V astrológii trojka zodpovedá planéte Jupiter, ktorá je najväčšou planétou našej Slnečnej sústavy. Jupiter mohol byť hviezdou. Je ťažší než všetky ostatné planéty dohromady. Je to planéta tvorená plynom, brázdia ním búrky a mohutné vetry. Okolo svojej osi sa otočí najrýchlejšie zo všetkých ostatných planét; kto by pri Jupiteri hovoril o statickosti? Kedysi býval najvyšším z bohov, ktorého odznakmi moci boli blesk a hrom, atribúty narúšajúce zabehaný poriadok a podnecujúce tvorbu nového. Tiež zodpovedal za spravodlivosť a ochranu zákonov a rodiny, pretože iba v takto stráženom prostredí dokáže tvorivosť dosiahnuť maximum. Maximálna tvorivosť prináša šťastie, pretože je naším naplnením; pretože iba cez tvorenie dokážeme napĺňať sami seba.

Chaldejci prisudzovali hodnotu 3 písmenám C, G, L, S. Takmer všetky z nich sa istým spôsobom zatáčajú; najlepšie to vidieť na prvých dvoch z nich. C a G sú takmer identické písmená, ohýbajúce svoje ramená do svojho stredu, akoby sa snažili uzavrieť kruh. Písmeno L pritom pripomína zahnutú nožičku G. S je zatočeným hadom, ktorý smeruje k svojmu stredu, no z dvoch opačných strán; snáď viac by sa k nemu hodila iná hodnota, ale jeho fonetická príbuznosť s písmenom C ho radí práve sem. C je prvou notou základnej hudobnej stupnice a nie je prekvapením, že práve číslo 3 symbolizuje začiatok nového, ďalší krok na ceste, ktorá začala vynorením sa z ničoho a zastabilizovaním sa.

Dve trojky postavené oproti sebe pripomínajú štvorlístok, symbol šťastia. Medzi záplavou trojlístkov, ktorými oplýva ďatelina, je nájsť štvorlístok dielom šťasteny a tiež prvotne dielom tvorivosti prírody, ktorá popri mnohých “štandardných” trojlístkoch vytvorila čosi nové, síce podobné ostatným lístkom, ale predsa nie celkom identické. Štvorlístok je preto výrazom tvorivosti, niečoho nového, niečoho šťastného, niečoho, čo vyjadruje podstatu, no inak než ostatné. Je jedinečný; tak ako tvorivosť nás robí jedinečnými, pretože niet dvoch ľudí, ktorí by tvorili rovnako a rovnaké veci.

V tarote je trojkou Cisárovná; nositeľka nového života. Je to ona, ktorá sa stáva matkou, ktorá dáva formu čomusi novému. Je to ona, ktorá na seba preberá zodpovednosť za tvorivý proces, ktorá je plodná a dáva tak vzniknúť ďalším “ja”. Približuje sa tým pôvodnému kruhu; stáča sa do seba, aby objavovala stále nové a nové formy “ja” a poskytovala im možnosť prejaviť sa. Cisárovná tvorí, pretože jej korene siahajú do dôvery v seba samu a v svet, ktorý ju obklopuje, tvorí, pretože nevidí inú možnosť, ako vyjadriť radosť zo svojho žitia a dôveru vo všetko, čo je a čo môže byť. Je obrazom radosti a zhmotňuje rodinu; spája otca so sebou, matkou, objímajúc tak dieťa, ktoré vzniklo ich spojením. Jedno “ja” a druhé “ja” vytvorili tretie, pochádzajúce z nich, ale s vlastným “ja”, vlastným príbehom a inou formou. Aby to ďalšie, nové “ja” mohlo rásť už oddelené od pôvodného nič a plne v svete, potrebuje isté hranice.