Sedmička

Sedmička je číslo večnosti.

Ak ju praveký človek definoval, tak možno ako nádej, že ten pocit pokoja, ktorý sa pri ňom vytvoril u šestky, tam ostane aj naďalej. Možno sa mu dokonca podarilo udržať si túto nádej a naozaj existovať v harmónii, nerozptyľujúc sa “skúškami”, ktoré si preňho prichystal život. Ak sa mu podarilo ostať vo svojom strede, tam, kam sa dostal prostredníctvom šestky, mohol ostať v tomto štádiu aj pri ďalšom čísle.

Sedmička veľmi pripomína jednotku. Skladá sa z dvoch čiar, pričom jedna z nich je dlhšia a jedna kratšia. Tá kratšia býva najčastejšie vodorovná, tá dlhšia naklonená. Akoby do pevnej, pôvodne vertikálnej steny narazil horizontálne letiaci šíp a snaží sa ňou pohnúť; tak ju trochu nakloní. Sedmička pripomína kosu, s ktorou po nás chodí smrť, pretože v čase smrti v nás ostáva pokoj, ktorý už nič nedokáže zmeniť. V čase smrti nás už netrápia veci, ktoré nás trápili kedysi. Posledné slová na smrteľnej posteli sú väčšinou len múdre rady do života; skutočnosti, ktoré sa nám odhalia v tej poslednej chvíli a po nich nastáva pokoj. Tiež, podobne ako u jednotky, môže sedmička evokovať otvorené dvere alebo otvorenú knihu.

Sedmička je číslo duchovna. Poznáme sedem dní v týždni, ktoré sú spojené so siedmimi pôvodnými astrologickými planétami. Stupnica má sedem tónov. Dúha má sedem farieb. Sedem je smrteľných hriechov a vrcholom blaženosti je siedme nebo. Siedmy syn siedmeho syna má zázračnú moc. Na väčšinu zázračných miest prídete po siedmich dňoch a siedmich nociach, alebo keď prejdete siedmimi horami a siedmimi dolinami. Sedmička je podobne magická ako trojka.

V astrológii sedmička prináleží Neptúnu, najvzdialenejšej veľkej planéte našej Slnečnej sústavy. Neptún má modrú farbu; je bratom vládcu bohov, Jupitera, ktorý dostal vládu nad oceánmi. Jeho znakom je trojzubec, ktorým víri vody morí. Doménou Neptúna je podvedomie, duchovno, svet snov a tajných želaní, ktoré ukrývame za maskou každodenného života. Neptún nepriehľadným závojom morských hĺbok chráni to, čo má byť zahalené; to, čo nie sme pripravení odhaliť, ale aj napriek tomu to v hlbinách pretrvá. V hlbinách sa nič nestráca; naopak, ostáva tam zachované až do času, kedy to bude môcť vyplávať na povrch.

Chaldejci prisudzovali číselnú hodnotu 7 písmenám O a Z. O pripomína prvotný kruh večnosti, nulu, ktorá prechádza sama do seba a stáva sa sama sebou. Z je písmeno pripomínajúce dve sedmičky spojené svojimi dlhšími stranami; ak by sme na toto písmeno položili ešte jedno, krížom, dostaneme symbol pripomínajúci svastiku; symbol Slnka a večného kolobehu života. Svastiky sú pravotočivé aj ľavotočivé; tá tvorená dvoma písmenami Z by bola ľavotočivá. Obkrúžená písmenom O by takto tvorila naozaj zaujímavé zobrazenie večnosti.

Ak k sebe zložíme dve sedmičky otočené proti sebe, dostaneme trojuholník s hrotom smerujúcim nadol. Ak tento trojuholník potom otočíme  (prevrátime sedmičky), dostaneme logicky trojuholník s hrotom smerujúcim nahor. Oba trojuholníky symbolizujú jednak primárne živly (voda, resp. oheň) a jednak pohlavia (žena/kalich, resp. muž/kopija). Ich prepojením vzniká hexagram; je to mimochodom jediný útvar, ktorý sa nedá nakresliť jedným ťahom. Všetky ostatné -gramy sa tak nakresliť dajú. O hexagrame sa tiež hovorí, že napriek tomu, že má šesť vrcholov, existuje ešte siedmy; spočíva v jeho strede, kde je dokonale vyrovnaná mužská a ženská časť každého z nás. Je to bod pokoja; bod, ktorý je večný a nemenný, pretože predstavuje to, čo nám patrí za každých okolností a čo nikdy nestrácame. Hexagram je tiež plochým priemetom merkaby, ktorá pozostáva z dvoch štvorstenov rotujúcich proti sebe, pričom človek ostáva vždy v jej strede.

V tarote je sedmičkou Voz; symbol, ktorý ovláda dve protichodné sily. Tie sú zdanlivo protichodné; vychádzajú z rovnakého základu, no ich prejav je odlišný. Tak, ako to bolo u Veľkňažky, ktorá čerpala z vlastného “ja” aj z vonkajšieho sveta, tak ako to bolo u Pápeža, ktorý vyrovnával svetské a duchovné, tak u Voza sa opakuje symbolika dvoch protipólov, ktoré sú jedným. Vozataj – ten, ktorý ovláda voz ako dopravný prostriedok – je človekom, ktorý sa poučil zo všetkých predošlých stupňov a plne si uvedomuje posolstvo šestky; že všetko, čo je vonku a čo je vnútri, je to isté. Na základe tohto vedomia je schopný tvoriť cielene a smerovať tak zdanlivo neovládateľné sily tam, kam sa chce dostať. Kone – živly – ktoré ťahajú jeho voz, nemajú inú možnosť len sa podriadiť jeho vôli, pretože vozataj vie, že harmóniu má v sebe a je si vedomý sily, ktorú mu prináša toto večné poznanie. Voz je veľkým krokom vpred; človek v tomto štádiu berie svoj život plne do rúk potom, ako nastavil všetky podmienky a jeho sebadôvera dosiahla maximálnu možnú mieru. Ak hovoríme o sebadôvere, hovoríme nielen o dôvere vo vlastné schopnosti, ale tiež o dôvere vo “vonkajšie” podmienky, ktoré sa budú vyvíjať podľa našich želaní.

Prichádza ďalšia stabilizačná fáza.