Deviatka

Deviatka završuje rad jednociferných čísel a tvorí tak posledné štádium pred ďalšou nulou.

Po priznaní, že zo svojho vnútra dokážeme kontrolovať všetko ostatné, prichádza samotné vedomie toho, že z nášho vnútra sa odvíja všetko ostatné. Deviatka v ponímaní pravekého človeka znamená zodpovednosť za svoj vlastný život; vie, že sám musí pamätať na to, koľko jedla, šatstva, opatrnosti treba na to, aby jeho život plynul čo najhladšie a najprirodzenejšie. Pretože plynutie je prirodzeným stavom vecí; nie zdržiavanie sa pri prekážkach. Tok sa nedá zastaviť, len pozdržať; veci si vždy nájdu vlastnú cestu.

Deviatka je špirálou odvíjajúcou sa zo svojho stredu. Nesnaží sa dosiahnuť nulu; skôr naopak, prekonať ju tak, že sa rozvíja stále do širších a širších rozmerov, aby zasiahla čo najväčšie územie. U šestky sme pozorovali zavinutie do seba; snahu zredukovať sa na čo najmenší bod, kde je hustota najväčšia a kde sme najviac sami sebou. Deviatka už ale prešla fázou hľadania sebaistoty a našla svoj vlastný stred, z ktorého sa nebojí vyjsť. Ostáva síce v strede; ale pôsobí široko do okolia a formuje tak svoj svet. Môžeme si znovu pripomínať všetky špirálovité tvary, ako to bolo u šestky. Možno to, či vidíte v špirále šestku alebo deviatku, záleží hlavne na tom, v akej fáze sa práve nachádzate; či práve cítite potrebu zavinúť sa do seba, alebo potrebu pôsobiť na svoje okolie.

Deviatka je číslo energie. Energia nevzniká a nezaniká, iba sa premieňa. Mení svoju formu a svoje pôsobenie, no jej podstata bude vždy vychádzať z rovnakého zdroja. Energia je shapeshifter; môže prijímať tisícky podôb, pre každého z nás inú, a pritom to stále bude rovnaká energia. Energie sú vlny; tie majú svoju šírku (vlnová dĺžka – tiež vyjadrená frekvenciou), výšku (amplitúdu) a smer. Rovnako každá energia bude mať svoju šírku (nízkofrekvenčné, vysokofrekvenčné), výšku (intenzita, ktorou pôsobí) a smer pôsobenia (dovnútra, navonok, obkolesujúca/ochranná energia). Energia nemá zámer; iba pôsobí. To, ako bude pôsobiť, je na rozhodnutí vedomia.

V astrológii deviatka zodpovedá Marsu; planéte akcie. Mars je známou “červenou planétou”, ktorá sa najviac približuje pozemským podmienkam. Má atmosféru podobnú našej (len redšiu), teploty akceptovateľné pre život (nižšie ako na Zemi) a slabé ochranné magnetické pole. Mars bol bohom vojny; tiež však bol bohom poľnohospodárstva. Nie je teda iba ničivým činiteľom, ale aj tvorivým. Mars predstavuje výbušnosť, agresiu, ale aj činorodosť, tvorivosť, sebavedomie, vôľu. Tak, ako energia nie je ani dobrá, ani zlá, tak aj Mars je možné vnímať ako ambivalentný; záleží na zámere, s akým jeho vlastnosti používame.

Rovnako ako nula, ani deviatka nemá u Chaldejcov žiadne priradené písmeno. Chaldejci považovali deviatku za najvyššie mystérium, pretože Božie meno malo podľa nich deväť písmen; preto nepriradili tomuto číslu žiadny ekvivalent. V novších numerologických systémoch nájdete aj deviatku; v pôvodnom chápaní číselných hodnôt to však bolo inak.

Dve deviatky otočené proti sebe pripomínajú motýľa. Motýľ je symbolom transformácie; rovnako ako energia, aj on sa dokáže zmeniť na čosi úplne iné ako na počiatku svojej existencie. Krátky príbeh, ktorý je z knihy Martina Schulmana “Karmická astrológia”:

Dve húsenice boli kamarátky a trávili spolu veľa času. Jedného dňa jedna zomrela. Jej oddaná priateľka začala tichý smútočný obrad blízko mŕtveho tela. Po mnohých a mnohých dňoch smútku zodvihla pohľad a uvidela motýľa, ktorý na ňu upieral zrak.

„Prečo plačeš?“ opýtal sa motýľ.
„Pretože som stratila priateľku,“ odpovedala húsenica.

V tej chvíli v celej svojej bohatosti a kráse motýľ pyšne povedal: „Ale veď ja som tvoja priateľka!“

Tak sa nám môže zmena energie z jednej formy na druhú zdať ako vznik čohosi, čo s tým predošlým nemá nič spoločného; podstata energie však vždy ostáva tá istá. Nezávisle na tom, ako sa prejavuje a akú má práve formu, jej zdroj ostáva ten istý. Presne tak, ako je to u húseníc a motýľov.

V tarote je deviatkou Pustovník; tichý bádateľ, ktorý vo svojom vlastnom svetle spoznáva skutočnosti okolo seba. Pustovník je človek sústredený do svojho vnútra, ale pôsobiaci navonok. Spoznal v predošlých krokoch všetko, čo potreboval poznať; to, ako sa vynoril z nevedomia, ako postupne spoznával svoje “ja”, ako tvoril, najprv neusmernene, potom si stanovil podmienky tvorenia, vyvážil zdanlivo bijúce sa okolnosti, ponoril sa do svojho stredu, zotrval v ňom a nenechal sa ničím vyviesť z miery. Pustovníka ožaruje jeho vlastné svetlo; je si plne vedomý svojho tvorenia a toho, že sám je stredom svojho sveta a že nikto iný nemá moc formovať jeho vlastný svet. Pustovník je jeden človek, neovplyvnený spoločnosťou a jej názormi a chápe, že spoločnosť ako taká nič netvorí, pretože spoločnosť je súhrnom jednotlivcov a ich svetov. Vie, že len prejdenie všetkých zastávok na ceste, prekonaním všetkých krokov, ktoré prešiel on sám, je spôsobom, ako byť skutočne vládcom svojho vlastného sveta a seba samého. Dosiahnuť úroveň Pustovníka je posledným štádiom. V tomto bode sme dosiahli najvyššiu možnú úroveň, ktorej sme schopní; a ďalej môžeme postúpiť len tak, že začneme znovu od nuly.

Na úrovni dvojciferných čísel.