Trinástka

Trinástka je číslo, ktoré kombinuje jednotku a trojku; vlastné “ja” a tvorivý proces. Tvorivý proces v čísle 3 je ešte neriadený, a preto význam trinástky je neustále tvorenie, ku ktorému patrí rovnako aj ničenie. Ak ste niekedy začali s niečím (s hocičím), viete, že na začiatku je viac nepodarkov ako toho, čo spĺňa vaše predstavy o výsledku. Tie nepodarky často končia v koši, v najspodnejších zásuvkách či najtmavších kútoch; jednoducho do nich prestávate investovať energiu.

Preto je trinástka číslom, ktoré sa považuje za nešťastné; je to totiž číslo neriadeného tvorenia. “Ja” sa chce prejaviť v tvorivom procese, pretože v predošlom stupni sa toho veľa naučilo a rado by to zo seba vyvrhlo von. Ešte však nevie, ako vlastne tvoriť (niekedy ani nevie, čo vlastne chce tvoriť). Existuje jednoducho ten prvotný impulz: Tvor! (O)tvor sa! Ten prvotný impulz nemá ale žiadnu špecifikáciu; preto sa vám môže zdať, že sa vám veci síce aj tvoria pod rukami, ale vzápätí sa znovu rozdrobia a vy ich nedokážete zachytiť alebo im dať presnejšiu formu. Vznik a zánik; takmer okamžité rozpúšťanie sa toho, čo bolo sformované.

Trinástka sa vykladá ako “Obnova – zmena”. Nie je to nešťastné číslo. Iba predstavuje princíp premeny jednej veci na druhú a tým pádom charakterizuje tvorivý proces ako taký. Je to tiež veľmi mocné číslo; je znakom prevratu a otriasania starých ideí, narúšania dlho stojacich základov. Trinástka je rovnako tvorivé ako aj ničivé číslo, oba jej aspekty sa musia nutne prejavovať spoločne, pretože jedno bez druhého nemôže existovať. Túto lekciu sme sa naučili už pri čísle jedenásť; všetko musí byť vyrovnané, inak sa energia spotrebúva na vyrovnávanie namiesto tvorenia.

V tarote je trinástkou Smrť. Kto pozná aspoň trochu význam tarotových kariet, vie, že Smrť vôbec nie je koncom. Smrť je obrazom transformácie; konca jedného a zároveň začiatku druhého. Transformácia je iným vyjadrením tvorivého procesu. Neustále tvoríme sami seba trochu inak ako predtým. Naše telo sa upravuje každou chvíľou podľa pokynov, ktoré mu dávame. Naša duša neustále zhmotňuje samu seba. Nie je potrebné podstupovať obrovské zmeny; každodenné malé kroky nás dokážu v dlhodobom meradle dostať rovnako ďaleko alebo ďalej ako drastické zmeny, po ktorých sa musíme dlho spamätávať. Tak ako had zvlieka svoju kožu pravidelne po celý život, tak sa my sami vyvíjame častokrát nevedome alebo neriadene. Had nedokáže kontrolovať to, že sa mení; ľudia tiež nedokážu kontrolovať samotný proces premien, dokážu len usmerniť jednotlivé zmeny. Kľúčovým je uvedomenie, že proces tvorenia sa dá riadiť a že tú silu máme v sebe.

Jednotka a trojka spolu tvoria číslo štyri; číslo hmoty, podmienok, stabilných základov, na ktorých staviame svoj prejav navonok. Nemá význam snažiť sa meniť okolie a nepozrieť sa pritom dovnútra. Každý prejav vychádza v prvom rade z našej podstaty a preto práve našej sile a nášmu potenciálu by sme mali venovať najviac času. Pôsobenie navonok potom vyplynie častokrát aj samo. Ak chceme tvoriť, musíme sa ponoriť do seba, aby sme zistili, čoho presne sa má naše tvorenie v prvom rade týkať. Duša vie, čo chce vyjadriť; telo sa učí porozumieť jej reči a keďže je jej priamym vyjadrením, po určitom cviku môže dosiahnuť výsledky, s ktorými bude spokojná každá časť vášho “ja”.