Dvadsaťšestka

Dvadsaťšestka je číslom, ktoré po stupni budovania osobnej múdrosti ide ďalej a zaoberá sa okolím. Zrkadlo – duša – sa stretáva s láskou a zavíja sa do seba, aby odhalila svoj potenciál. Treba si všimnúť, že dvojka sa díva jedným smerom a šestka je voči tomuto smeru slepá; odtiaľ vychádza charakteristika čísla. Jedna časť nevidí to, kam sa díva druhá.

Niežeby bola dvadsaťšestka úplne rozhádzaným číslom. Je to číslo s charakteristikou “Partnerstvo”. Dvojka – zrkadlo vo forme duše – vie, že podobné zrkadlo sa nachádza vo všetkých ľuďoch, ktorí sa okolo nej pohybujú. Šestka – číslo emócií, ktoré sa s dušou spájajú, a vlastnej podstaty duše – je o tom presvedčená. Takže dvadsaťšestka je veľmi otvorená, čo sa týka ostatných ľudí. Faktom však je, že rôzne duše sú v rôznych stupňoch vývoja. Nie mnoho ich vibruje v súlade s dvadsaťšestkou. A preto sa veľmi často stáva, že iní ľudia človeka s dvadsaťšestkou sklamú.

Ide totiž o číslo, ktoré človeka učí spoliehať sa v prvom rade na vlastné sily. Človek s týmto číslom je dôverčivý voči okoliu; verí tomu, že všetci sú nastavení rovnako ako on. Verí tomu, že každý je nesebecký rovnako ako on, pretože v predošlom stupni sa naučil využívať všetko, čo k nemu prichádza, na to, aby sám seba neustále zlepšoval. Keďže sa dostal na úroveň, kde nemyslí v prvom rade na seba, ako nás to učí dnešná doba, iní ľudia ho ľahko využívajú pre vlastné ciele. Človek s dvadsaťšestkou teda musí upustiť od partnerov hlavne v obchodnej sfére a sústrediť sa na dosiahnutie úspechu vlastnými silami. Inak mu hrozí neustále sklamanie a časom dezilúzia. Dvadsaťšestka nehovorí nič o tom, že by sme mali byť sebeckí; ale že v prvom rade musíme myslieť na seba, pretože ak to nespravíme my, nespraví to nikto. Práve tu pôsobí dvojka proti šestke a učí ju načúvať vnútornému hlasu a riadiť sa ním.

Dvojka a šestka sa zratúvajú na osmičku; číslo karmy. Práve karma nám v tomto čísle hovorí: Ak ti druhí ľudia budú prednejší ako ty sám, potom druhí ľudia ťa budú vnímať presne tak, ako si to sám želáš. Ak nemyslíme v prvom rade na vlastné zabezpečenie, ale na iných, môže sa nám ľahko stať, že sa ocitneme bez akýchkoľvek prostriedkov a bez pomoci. Je nerozumné spoliehať sa na pomoc iných, pretože iní majú vlastné problémy a vlastné výzvy, ktoré musia zdolať, a v prvom rade budú na programe práve ich výzvy a nie tie naše. Dvadsaťšestka je preto stupňom, kde sa musíme veľa naučiť; nebyť sebeckými, ale nebyť altruistami. Ani jeden, ani druhý extrém nevedú k postupu. Tak, ako všade, treba hľadať tú zlatú strednú cestu medzi nimi.