Tridsaťsedmička v sebe spája číslo tvorenia a číslo večnosti. Ak tvorenie prechádza do večnosti – do trvania – dáva to zvláštnu perspektívu na čas ako taký a na proces tvorenia ako taký. Po poučení predošlého čísla o tom, že všetko je jedným bez ohľadu na to, ako sa to prejavuje, prichádza uvedomenie, že všetko je možné skutočne zhustiť do jedného.
Tridsaťsedmička síce nemá osobitný význam v zmysle krátkej charakteristiky, ale označuje sa ako číslo s výrazným osobitým potenciálom. Označuje veľmi charizmatickú osobnosť. Dosť výrazne sa odlišuje od dvadsaťosmičky, ku ktorej by sme ju analogicky mohli priradiť; zatiaľčo dvadsaťosmička prekonáva výrazný odpor v podobe vrátených reakcií na vlastné činy a obrazy, tridsaťsedmička sa nachádza skôr na opačnom póle. Číslo tridsaťsedem je takmer magickým číslom; niet divu, keď sa v ňom stretávajú dve čísla s takým silným magickým významom.
Tvorenie prechádzajúce do večnosti si je plne vedomé toho, že čokoľvek spraví, ostane to zachované navždy. Keďže preň neexistuje plynutie času, ktorý by mohol zahladiť stopy, veľmi silne si uvedomuje neustále trvanie všetkého. Tiež si uvedomuje, že to trvanie je priamo spojené so zmenami, hoci to znie protichodne. Pod vplyvom čísla tridsaťsedem dosahujeme vedomie, že všetko existuje na jednom mieste a naraz a že máme dosah na ktorúkoľvek udalosť práve v tejto chvíli, pretože jediné, čo existuje, je táto chvíľa, ktorá iba nadobúda iné kontúry. Po poznaní, že všetko je jedným, nasleduje vedomie, že to tak skutočne je a že sa to dá využiť. Tridsaťsedmičky si uvedomujú prepojenie všetkého a preto osamote nedosahujú takmer žiadne výsledky; na to potrebujú spoluúčasť iných ľudí, aby sa zachovala harmónia všetkých súčastí celku zhusteného do jedného miestočasu.
Trojka a sedmička sa zratúvajú na desiatku a tá na jednotku. Posolstvo tridsaťsedmičky sa iným spôsobom odráža v dvadsaťosmičke, v devätnástke, v desiatke; všetko je jedným a všetko existuje naraz, v bode, v ktorom stojí naše “ja” ako pozorovateľ a zároveň súčasť procesu, pretože proces nikdy nie je oddelený od pozorovateľa. Jednotka, ktorá je v istom zmysle stále nulou, v sebe nesie zárodky tvorenia aj trvania; trojky aj sedmičky. Práve preto je ich spojenie takým silným tandemom.
Dae 