Tridsaťdeviatka

Tridsaťdeviatka je konečným štádiom tvoriaceho procesu; je to tvorenie obohatené o energiu. V čísle tridsaťdeväť sme prešli poznaním, čo to vlastne znamená tvoriť vo všetkých aspektoch a predposledným krokom pred ďalšou sériou poučení bolo zvládnuť dôsledky tvoriaceho procesu bez toho, aby nás zahltili. Posledným krokom v tejto sérii je naučiť sa, ako z tvorenia vytvoriť energiu.

Tvoriť energiu… nuž, pochvalu z odpovede na fyzike by sme za to asi nedostali. Ako sme si už povedali, energia sa nevytvára a nezaniká; iba sa premieňa na rôzne formy. Tridsaťdeviatka má rovnakú charakteristiku ako číslo tridsať; číslo, ktoré stálo na počiatku tejto série. Na počiatku bolo samotné tvorenie; umocnené primárnou nulou, tvorenie len samé pre seba. Žeby sme na konci dospeli do rovnakého bodu, z ktorého sme vyšli? Nenaučila nás práve toto predošlá tridsaťosmička, že nezáleží na tom, odkiaľ vyjdeme, vždy sa do toho miesta vrátime? Nenaučila nás predpredošlá tridsaťsedmička, že všetko existuje v jednom bode a v jednom čase? A predpredpredošlá tridsaťšestka, že všetko je jedným a iba sa prejavuje inak?

Ale áno… tie predošlé čísla nás naučili presne toto. A preto nám tridsaťdeviatka môže udeliť poslednú lekciu tvorenia; náš tvorivý proces naozaj tvorí energiu. Energia, ktorou sme, zdanlivo zaniká a opäť sa vytvára v procese premeny samej seba na čosi iné, čosi, čo je podstatou rovnaké, ale nadobúda inú tvár. Energia, ktorá poháňa náš tvorivý proces, v jeho priebehu zaniká a zároveň sa transformuje spätne tak, aby ho mohla neustále iba poháňať. A to aj vtedy, ak ju použijeme na (z nášho pohľadu) dočasné pozastavenie toho neustáleho tvorenia. Pripomeňme si; vždy po nás ostávajú stopy. Aj vtedy, keď sa rozhodneme práve žiadne stopy nezanechávať.

Trojka a deviatka sa sčítavajú na dvanástku, číslo učenia a to sa redukuje opäť na trojku. Deviatka, ktorá každé číslo privádza len k spätne k sebe samému, je v tomto čísle prostredníkom poučenia, že hoci sa nám zdá, že napredujeme, stále ostávame v tom istom bode. A naopak, hoci sa nám zdá, že ostávame v tom istom bode, stále napredujeme. Tvorenie je zároveň napredovaním a ostávaním v tom istom bode; meníme sa, ale zároveň ostávame vždy sami sebou. Toto poznanie nezískavame ľahko; učíme sa mu celý život a vždy, keď naň pozabudneme, prinesie nám energia možnosť opäť si ho uvedomiť. A skutočne sa stať tým, čím sme; procesom tvorenia.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s