Štyridsaťtrojka v sebe kombinuje hmotu s tvorením. Číslo, ktoré bolo jeho zrkadlovým obrazom, tridsaťštvorka, tvorilo hmotu. Tu vychádza tvorenie z hmoty. Hmota, ktorá tvorí, je pravdepodobne najvyššou formou hmoty; hmota, ktorá dokáže meniť nejakým spôsobom čokoľvek vo svojom okolí, je účinnou hmotou. Hmota sa napokon dokáže trasformovať na energiu; tvorivá hmota je teda dobrým spojením.
Chaldejci toto číslo ale považovali za nešťastné. Štyridsaťtrojka bola pre nich číslom konfliktov, vojen, sporov, povstaní. Keď hmota tvorí, berie ako základ tvorenia vlastné hranice. Ak chce niečo vytvoriť, musí ísť za vlastné hranice. V čísle štyridsaťtri nie je nijaký prenosový činiteľ či regulátor; nie je tu žiadne “ja”, žiadne zrkadlo. Hmota ponechaná sama na seba, aby prekračovala vlastné hranice je kombináciou, ktorá sa vyvŕbi naozaj akýmkoľvek smerom. Možno práve odtiaľto pochádza presvedčenie o jeho nevhodnosti; je to číslo sklamaní a neúspechov.
Ak teda vaše meno dáva dokopy štyridsaťtrojku, mali by ste ho čo najrýchlejšie zmeniť, radia múdre hlasy, aby ste si pritiahli lepší osud. Faktom je, že ak na seba budeme myslieť ako na štyridsaťtrojku, budeme si túto vibráciu priťahovať k sebe a tým pádom bude na nás stále pôsobiť. Ak chceme testovať vlastné hranice tým, že sa nám neustále bude všetko drobiť pod prstami, je to možnosť. Ak sme ale presvedčení, že chceme niečo iné, treba s tým niečo spraviť.
Štvorka a trojka sa zratúvajú na sedmičku, číslo duchovna. Je zaujímavé, že štyridsaťtrojka sa dá prekonať, ak dáte na intuíciu. Čísla so súčtom sedem vôbec nie sú jednoduché; stačí sa pozrieť na číslo šestnásť, dvadsaťpäť, tridsaťštyri. Sú to ale čísla, pri ktorých na nás čakajú najväčšie výzvy a ktoré sa dajú zvládnuť, ak budeme mať na pamäti pravý význam sedmičky; večnosť. Nič nemá význam, len to, čo je teraz a tu, pretože to, čo je teraz a tu, je večné a nemenné. Hoci to trvá len túto chvíľu.
Dae 