Som prehodená naruby

Včera sa mi znovu začal školský rok. My učitelia nastupujeme tak trochu skôr, aby sme stihli dohnať všetky papiere, povypisovať triedne knihy, spraviť ešte pár kontrol, kým sa to všetko spustí, absolvovať niekoľko komisionálnych skúšok, niekoľko porád, spísať niekoľko zápisníc, skúsiť ešte vtesnať pár školení kvôli kreditom… život učiteľa počas školského roka nie je taký pestrý ako tesne pred ním. 🙂

Pamätám si, ako to bývalo po iné roky. Bývala som z tých prvých dní unavená. Príšerne unavená. Ono to chvíľu trvá, kým si telo zvykne na nový režim fungovania. Priznám, že som nechodila prvý deň do roboty s ohromnou radosťou. 🙂 Ale to sa nechodí ani po víkende, nieto po niekoľkotýždňovej dovolenke.

Tento rok je to ale iné. Napriek vysokým teplotám, napriek šibeničným termínom a päťhodinovému školeniu včera po pracovnej dobe, napriek dvom poradám včera a dvom dnes, napriek doklepávaniu posledných nedostatkov na učebných osnovách a učebných plánoch… mám kopu energie. Väčšinou padám do postele hneď potom, ako sa vrátim domov, aby som načerpala energiu. Teraz… zrazu netreba. Niežeby ma to netešilo. Len mi to pripadá také až veľmi ohromné. (Len sa v tomto nezamotať, lebo si to pokafrem úplne a telo sa tak popletie, že ma uloží samo. 🙂 )

Tiež som si všimla, že na tom včerajšom školení bolo len veľmi málo ľudí, ktorí naozaj prejavovali ochotu tam byť. Iste, okolnosti boli nepriaznivé; nemožnosť poriadne odvetrať miestnosť, v ktorej sme sedeli dvadsiati, téma, ktorú mnohí učitelia absolvujeme mimo svoj predmet (kvôli kreditom), a okrem toho predsa len prvý deň v škole, keď sa človek nestihne ešte ani poriadne rozhliadnuť okolo seba. Takže ma prekvapilo, že som sa plne sústreďovala. Začínam skutočne nachádzať niečo úžasné vo všetkom. A včera to bolo celé o rozhodovaní, zodpovednosti, zvažovaní alternatív a robenia vecí v správny čas; ako šité na moje gusto. 🙂

Pretože napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam to bolo zaujímavé, vládla tam uvoľnená atmosféra, nemuseli sme odchádzať z práce inam, aby sme sa toho školenia zúčastnili, a prinieslo mi to úplne iný náhľad na tému, ktorú bežne prechádzam len povrchovo. Lekcia pre mňa: všetko je zaujímavé. Aj keď to často vyhlasujem, nie vždy sa mi podarí podľa toho správať. (Daj veciam šancu, dievča! Vždy si ju zaslúžia! 🙂 )

No a tak asi toľko k tomu, že som prehodená naruby. 🙂 Teším sa na mnoho vecí, ktoré budem tohto roku absolvovať prvýkrát: triednictvo, nový predmet v novom ročníku, absolútne nové učebné plány pre všetky ročníky, príprava pracovných listov na väčšinu hodín, hoci keď si to tak všetko človek vezme, asi by som mala vziať nohy na plecia a utekať. To je na tom to zvláštne. Už nechcem utekať. Stávam sa naozaj zodpovednou. A chválim sa, skutočne sa chválim za to, čo sa mi za deň podarilo. (Neviem, dokedy to ešte bude možné, ale ono sa mi toho darí tuším každý deň viac. Keď narazím na hranicu, dám vedieť; ale zatiaľ viem aspoň toľko, že zo spánku si neukrajujem. To je pre mňa asi najdôležitejšie zo všetkého. 🙂 )