Súhrn všetkých menších rozhovorov a udalostí tohto dňa.
Michael, 11.10.2011
Môžeme sa rozprávať vážne? 🙂 Dobre, tak polovážne; nie úplne vážne. Ale chcem vedieť, či naozaj vtedy (počas svojich dní) strácam ťažkú energiu.
Nestrácaš ju; len v sebe máš ťažkú energiu a máš zmenšenú transformačnú schopnosť. Preto to podráždenie a bolesti. Telo nefunguje celkom tak, ako má, pretože ti poklesnú hormóny
Aha. Kto by čakal, že na transformácii energie sa podieľajú hormóny? 🙂
🙂 Predsa všetko súvisí so všetkým 🙂
A na zdraví človeka – teraz psychickom; ja viem, že aj to súvisí so všetkým, ale psychické. Na takomto zdraví sa podieľa zdravie telesné? Konkrétne dobrá funkcia hormónov?
Isteže. Lebo, ako si správne poznamenala, aj to súvisí so všetkým 🙂 kým je všetko v rovnováhe, v určitom optimálnom nastavení, tak to funguje správne
Ale optimálne nastavenie u jedného človeka neznamená optimálne u iného?
To je snáď úplne jasné 🙂
Len zdieľajú nejaké spoločné charakteristiky, ale majú navzájom odchýlky.
Povedzme si to pri trebárs hodnotách cholesterolu. Jeden organizmus je schopný výborne fungovať pri hladine v krvi 3 gramy. To je len príklad, neanalyzuj to 🙂
Nemala som to v úmysle; dobre, povedzme, že jeden človek funguje výborne pri 3 gramoch cholesterolu v krvi. A iný trebárs pri hladine 7 gramov?
Povedzme; takže ak u toho jedného zvýšiš hladinu na 7, začne mať problémy, pretože pre jeho telo to nie je optimálne nastavenie. A ten druhý, ak mu hladinu znížiš na 3, tiež začne mať problémy, pretože zasa jeho telo to neberie ako optimálnu hladinu 🙂
Chápem. Ale existuje niečo ako rozmedzie tých optimálnych hodnôt?
🙂 Myslíš tak, ako si to každé telo určí samo? 🙂
Vzdávam sa. 🙂 Myslela som to inak, ale táto odpoveď bola dostatočná. 🙂
Sú ľudia, ktorí dokážu fungovať optimálne s tým, že ich hodnoty sa vymykajú oficiálnym štatistikám lekárov. A sú ľudia, ktorí fungujú optimálne v rámci tých štatistických hodnôt. Jednoducho to tak funguje. Ale každý organizmus bude mať určitú vlastnú porovnávaciu hodnotu, bez ohľadu na to, čo majú oficiálne lekári alebo iní špecialisti
No ale takto; každé telo sa skladá v podstate z rovnakých súčastí.
Áno, to je pravda
Takže tie súčasti by mali byť schopné fungovať spoločne tak, že tie jednotlivé nastavenia sú u všetkých ľudí podobné.
Áno, podobné. Nie rovnaké. Pretože práve v tom sa prejavuje tá slobodná vôľa každého organizmu. To nie je len o ľuďoch, ale aj o bunkách, ktoré ľudí tvoria. Človek je vedomý; ale vedomé sú zároveň jeho bunky. Každá jedna zdieľa ľudské vedomie, pretože sú všetky súčasťou toho istého organizmu
To je zaujímavé.
🙂 To je úplne triviálne 🙂 na to sa dá prísť celkom krátkou logickou úvahou 🙂
Veď ja netvrdím, že nie. Len tvrdím, že je to zaujímavé. 🙂
🙂 Dobre, je to zaujímavé 🙂
Znamená to, že každá bunka má niečo ako slobodnú vôľu?
🙂 Nie “niečo ako”; každá bunka má slobodnú vôľu. Vyberá si, ako bude fungovať. Isteže funguje len v rámci určitých vymedzení systému, ale to predsa robí aj človek ako organizmus 🙂
A na základe svojej slobodnej vôle môže nejaká bunka trebárs vyhlásiť štrajk? 🙂
🙂 Teoreticky áno 🙂 prakticky, keďže bunky zdieľajú vedomie organizmu, sa to stáva zriedkavo len tak z ničoho nič
A dostali sme sa teraz ale k rakovine. Lebo rakovina je vlastne štrajk buniek.
Minule ti napadlo niečo k rakovine. Že vzniká vtedy, keď bunky v určitom mieste organizmu prestávajú stíhať pracovať, takže ich impulzom je zmnožiť sa, aby dokázali zabezpečiť funkcie, ktoré od nich telo požaduje. Je to zaujímavý koncept, pretože vníma rakovinu ako obranný mechanizmus. A ona ním skutočne je; upozorňuje telo na niečo, čo treba riešiť. Tak ako každá iná choroba
Obranný mechanizmus nie je len samotná imunita, ale aj choroby?
🙂 Ale choroby predsa súvisia s imunitou, či nie? 🙂
Dobre, dostal si ma. 🙂 Je šesť hodín ráno; ja ešte nepremýšľam. 🙂
🙂 Práveže premýšľaš dostatočne dobre 🙂 nevyhováraj sa 🙂
Prestávam fňukať. 🙂 Viem, že sa k tomu dá povedať ešte veľa, ale ideme sa tým ďalej zaoberať?
Podľa toho, ako to myslíš; naozaj by sa o tom dalo veľa hovoriť, ale máme vhodné podmienky? 🙂
Skôr nie ako áno. 🙂
🙂 Nevyhováraj sa 🙂
Nevyhováram sa. 🙂 Hodnotím externé faktory podmieňujúce vhodnosť alebo nevhodnosť podmienok na pokračovanie tejto konverzácie. 🙂 A moje vyhodnotenie je, že nie sú dostatočne vhodné na pokračovanie. 🙂
🙂 Toto by sa zišlo rozobrať… 🙂
Hehe. 🙂 Nie, toto vyhlásenie bude musieť stačiť. 🙂
Aj to je imunita; vedieť, kedy treba prestať. Kým sa človek – alebo bunka – zamotáva v riešení nejakého problému, niekedy v procese toho riešenia nastane chvíľa, kedy treba prestať. Buď počkať na vhodnejšie okolnosti, alebo jednoducho na chvíľu odviesť pozornosť na iný problém, ktorý pomôže vyriešiť ten prvý. A pritom s ním nemusí priamo súvisieť. Je to ako pri hlavolamoch; kým nezvládneš ľahšie typy, nebudeš sa púšťať do zložitejších, pretože ťa zbytočne demotivujú. Môžeš sa stretnúť s náročným, ale potom ho na chvíľu opustíš a budeš sa trénovať na jednoduchších. Potom ten náročný vyriešiš jednoduchšie 🙂
Aj imunita potrebuje oddych? 🙂
🙂 Nie, len potrebuje tréning na jednoduchších problémoch, kým je schopná riešiť tie naozaj veľké 🙂
Veď na to je detstvo, nie? 🙂 Keď je človek dospelý, mal by už vedieť riešiť všetky problémy.
🙂 To bola veľmi vhodná formulácia… “mal by” 🙂
Chápem. 🙂
Učíš sa celý život, to znamená, že celé telo sa učí celý život. Nezabúdaj, že bunky sa pravidelne obnovujú. Cyklus siedmich rokov 🙂 takže všetko, čo sa človek naučil za sedem rokov, akoby sa potreboval učiť znovu a znovu. Nie preto, že by ste zabudli. Ale preto, lebo tam sú noví obyvatelia, ktorí síce poznajú problémy z ústneho podania, ale nemajú s nimi praktické skúsenosti, ktoré sú pre nich úplne nevyhnutné, ak majú byť schopné prežiť. Ale už naozaj budeme musieť končiť 🙂
Hej; musím ísť. 🙂 Ale vidíme sa. 🙂
🙂 Áno, vidíme 🙂 choď 🙂
Som v škole, mám voľnú hodinu a potrebujem vydýchnuť. Takže som tu. 🙂
🙂 Čaká ťa veľa práce, ale máš trochu problém so svojím telom 🙂 takže áno, prospeje ti malý rozhovor 🙂
Rozhodne mi prospeje. 🙂 Viac by mi asi prospelo vyložiť si nohy a natiahnuť si chrbát, ale v daných podmienkach to nie je možné, takže sa uspokojujem s druhou najlepšou možnosťou. 🙂
🙂 V rámci podmienok je najlepšia, takže ma to neurazilo 🙂
Ale keby si chcel, mohol si sa tváriť, že ťa to urazilo. 🙂
🙂 To som sa mohol, ale nechcem ti nakladať na plecia ani len myslené ďalšie bremeno 🙂
Zlatý. 🙂 Taký ohľaduplný. 🙂
🙂 Je to moja práca, to vieš 🙂
Viem; nastavila som si ťa tak. 🙂 A ďakujem za to, že tú úlohu plníš na jednotku s hviezdičkou. 🙂
🙂 Práve pred chvíľou si hovorila o tom, ako dokáže známka motivovať 🙂 aj trochu horšia, ale nie úplne zlá 🙂
Tebe ale nemôžem dať horšiu ako jednotku s hviezdičkou, vieš. 🙂
🙂 Viem, ale aj tak to poteší 🙂
To je jasné. 🙂 Ideme sa piplať v tom, čo sme začali ráno? Bolo to o imunite. A o tom, že každý človek je nastavený trošku inak. A ešte si pamätám, že to bolo o tom, že aj imunitný systém sa musí neustále obnovovať. 🙂
🙂 To si toho pamätáš dosť veľa 🙂 to je chvályhodné 🙂
No áno, trénujem sa v pamätaní si vecí. 🙂 Dnes mi kvôli tomu vypadli schopnosti násobiť a zratúvať jednoduché čísla. 🙂
🙂 Vždy niečo obetuješ, aby si niečo získala 🙂
Ale vždy to tak musí byť?
Musí, lebo keby si stále len brala a nedávala nič späť, tak si to potom nevážiš. Vždy treba niečo obetovať. Nemusí to byť niečo, čo si veľmi ceníš 🙂 ale niečo to musí byť
No to som práve chcela; že či musím dobrú pamäť vyvažovať svojimi schopnosťami manipulovať s číslami. 🙂
🙂 Nemusíš, pretože je na tebe, čím to vyvážiš 🙂
Hmmm, napríklad ten pocit nepohodlia, ktorý mám v tomto období svojho cyklu. 🙂
🙂 To by bolo výborne platidlo, len si to musíš dostatočne prelinkovať, aby to tak fungovalo 🙂
Lebo ono to tiež súvisí s imunitou, že? Ani nemusíš odpovedať; to bola v podstate rečnícka otázka. 🙂
🙂 Keďže bola rečnícka, tak môžem bez obalu potvrdiť, že áno 🙂 súvisí to s imunitou 🙂
No; takže pocit nespokojnosti alebo nepohodlia je teda niečo ako štrbinka v imunite.
🙂 Myslíš štrbinka v brnení, ktoré ťa chráni pred svetom? 🙂 Lenže to nie je imunita. Pretože imunita má byť dostatočne pružná, aby ťa chránila a zároveň aby prepúšťala všetko v dostatočnej miere na to, aby sa mohla neustále učiť. Brnenie nemá čo prepúšťať, pretože keď už niečo prepustí, je nefunkčné a tým pádom ho treba vymeniť. A okrem toho, brnenie sa nedokáže učiť z jednotlivých úderov, ktoré naň dopadajú. Takže medzi brnením a zdravo fungujúcim imunitným systémom je veľký rozdiel
Chápem. Jednoducho, brnenie je síce pevné, ale nie je pružné. Ja potrebujem niečo pevné a zároveň pružné.
Presne tak; dostatočne pevné a dostatočne pružné. A samozrejme inteligentné
Keďže všetky moje bunky zdieľajú moju inteligenciu, nemal by to byť problém. 🙂
🙂 Lenže inteligencia nie je len otázkou samostatnej práce, ale hlavne skupinovej práce 🙂 pretože inteligencia pomáha riešiť rôzne problémy. A spôsob riešenia značne závisí na skupinovej práci
Nielen viacerých ľudí, ale aj viacerých častí osobnosti.
🙂 Ty to stále potiahneš na toho jednotlivca, lebo si taká výrazne intrapersonálna a taká potlačene interpersonálna… 🙂
Ospravedlňujem sa. 🙂 Ale chcela som to tam dodať.
Tak, ako to závisí od spolupráce viacerých ľudí alebo viacerých častí osobnosti, tak závisí riešenie problémov v rámci jedného organizmu od spolupráce niekoľkých skupín buniek. Imunitný systém nefunguje odtrhnutý od celku, ale v súčinnosti so všetkými ostatnými časťami. Presne tak je to aj v spoločnosti; nikto nefunguje dokonale oddelene a preto je dôležitá komunikácia. A preto je dôležité zdieľanie inteligencie – alebo vedomia – pretože ak nie je zdieľaná, tak nastávajú chyby v komunikácii
Sebakriticky priznávam, že som málo empatická. Ale robím všetko preto, aby som ľudí chápala viac.
Ty pre to robíš maximum a z nejakého dôvodu sa snažíš minimalizovať svoju prácu v tejto oblasti, čo nie celkom chápem ja 🙂
Pretože mám pocit, že to stále nie je na takej úrovni, ako by to mohlo byť.
A zasa sme pri tvojom pocite z niečoho. Aj to je súčasť imunitného systému
Tentokrát toho učiaceho sa.
Isteže. Praxou získavaš zručnosti; zručnosti posúvajú systém inam než bol predtým. Nie vyššie alebo nižšie 🙂 inam 🙂
Chápem. 🙂 Stále chápem. 🙂
🙂 Pretože ty si naozaj chápavá 🙂
Len nie vždy dostatočne. 🙂
🙂 Zas? 🙂
Už som ticho. 🙂
🙂 Niekedy sú jednoducho podmienky nastavené na to, aby si chápala lepšie a niekedy nie 🙂 čo je na tom také ťažké pochopiť? 🙂
Hehe. 🙂 Pochopila. 🙂
Dobre 🙂 som rád 🙂
Myslím, že toto dnes publikujem. 🙂
Mohla by si 🙂 je to zaujímavý rozhovor 🙂
To rozhodne je. 🙂 Ale neviem, či sa mi ešte chce rozprávať. 🙂
🙂 Môžeme pokojne aj skončiť, pretože treba vedieť, kedy treba skončiť 🙂
Len čo budem robiť, keď vypisovať katalógy sa mi nechce… 🙂
🙂 Tak si budeš musieť nájsť inú robotu 🙂 to je jasné 🙂
No to je síce jasné, ale čo by to malo byť? 🙂 To už mi také jasné nie je… 🙂
🙂 Tak tu ešte chvíľu ostaň 🙂
Nechám sa prehovoriť. 🙂 Idem sa mrknúť na ten ranný rozhovor. 🙂
🙂 Dobre, mrkaj 🙂
Niečo mi pri tom napadlo a zabudla som na to. 🙂 Takže to asi nebolo také dôležité. 🙂
🙂 Vyskočilo ti tam niečo v spojení s tou rakovinou a chorobami ako súčasťou imunity. Pretože čo sa týka súčasného ťaženia proti vírusom a baktériám… raz sme sa dostali k tomu, že aj to sú vlastne korekčné činitele, ktoré napomáhajú. Čítala si, že priemerný človek má na sebe a v sebe toľko mikroorganizmov, že tvoria 3 kilogramy jeho hmotnosti, takže sa človek nedá považovať za samostatne žijúci organizmus
No počkaj… naše choroby vznikajú preto, lebo my vyhubíme práve tie naše spolu s tými, ktoré nechceme?
🙂 Prečo sú ľudia, ktorí sú otvorenejší telesným dotykom, zdravší ako tí, ktorí sa ich stránia? 🙂
No jasné; učenie sa imunitného systému.
Celé telo je imunitný systém, ktorý sa stále učí novým veciam. S čím viacerými činiteľmi prídeš do styku – s vedomím, že ti neubližujú, lebo veď pri objatí alebo bozku nikdy nepočítaš všetky tie baktérie, ktoré sa tam angažujú 🙂 – tým si zdravšia. Čím viac ľudí interaguje priamo s tebou, tým viac si upevňuješ zdravie. A oni pravdaže tiež. Celá planéta je prepojená… už by si to konečne mohla chápať na úplne všetkých úrovniach 🙂
Ja mám obmedzené vedomie. 🙂
🙂 To je veľmi hlúpa výhovorka, pretože obmedzenie vedomia je plne v tvojej kompetencii 🙂
Ach no dobre… 🙂 vzdávam sa. 🙂 Mám to chápať tak, že keď sa rodíme, sami začíname obmedzovať svoje vedomie?
Isteže. A potom zabúdate, ako ste to vlastne spravili a prečo, len fungujete podľa tých obmedzení. Tým pádom nastupuje brnenie 🙂
Jasné. 🙂 To mi zasa pripomína tie hranice a ich posúvanie. Síce musíš nejaké mať, ak ich chceš posúvať, ale mali by byť dostatočne pružné na to, aby sa dali posúvať.
Presne 🙂
Budem musieť končiť. Ale asi už by som zo seba momentálne viac nevyžmýkala. 🙂
🙂 Tak choď 🙂
Ešte stále som v škole. 🙂 A ešte stále sa mi nechce vypisovať tie katalógové listy; na to si vezmem nejakú tú voľnú hodinu ešte mimo týchto. Ale uvoľnil sa mi kabinet a tak by bola škoda to nevyužiť. 🙂 Ostáva mi cca hodina do začatia poslednej dvojhodinovky dnešného dňa. A práve som dočítala siahodlhú diskusiu k hlavnej téme dňa; v parlamente sa bude hlasovať o Eurovale a ak neprejde Euroval, padne vláda. Bude to zaujímavé. 🙂
🙂 Počas čítania diskusných príspevkov si sa cvičila v porozumení 🙂
Snažila som sa ostať nezaujatá a len som čítala rôzne názory. Bez toho, aby som s niečím súhlasila alebo nesúhlasila. Mám vlastný názor na vec, ale zdržiavala som sa hodnotenia názorov iných ľudí. Teda… snažila som sa. 🙂 Čo je indikátor toho, ako to vlastne dopadlo. 🙂
🙂 Nerozčúlila si sa, takže je to v poriadku 🙂
Ani sa neoplatí nad tým rozčuľovať. 🙂 Však načo? 🙂 A tak som sa teda rozhodla radšej písať si takto sama so sebou. 🙂
🙂 Nie si to celkom ty 🙂 je to len jedna časť tvojej osobnosti komunikujúca s inou časťou tvojej osobnosti 🙂
Skrátene ja a ja. 🙂
🙂 Len to neskracuj, ono to nie je také jednoduché 🙂
Práve naopak; ja si myslím, že je to veľmi jednoduché. 🙂 Ja a ja. 🙂
🙂 Dobre, ako chceš… 🙂
Vidíš, že si si nakoniec dal povedať. 🙂 Práve preto, že je to podľa toho, ako to chcem ja. 🙂
🙂 Práve preto, že tam je to časť a časť 🙂 jedna, ktorá je kontrolná a druhá, ktorá podlieha tej kontrolnej 🙂
Hehe, ty si podliehajúca časť? 🙂
🙂 Baví ťa dívať sa tak na mňa? 🙂
Vlastne som to načrtla v tom meči, ktorý je vedomý a kontroluje svojho nositeľa. 🙂 Ale aj tak je to haluz. 🙂
🙂 Len jeden z uhlov pohľadu 🙂 lebo vieš, keď ja taký meč odložím nabok, tak ma kontrolovať nebude 🙂
Lenže ty ten meč odložiť nabok nemôžeš. 🙂
🙂 Čo by som nemohol, stačí uvoľniť kontrolu tela a je to 🙂
V tom zmysle, že telo sa odhmotní? 🙂
🙂 Inak povedané zomrie 🙂
Presne tak som to myslela. 🙂
🙂 To len kvôli tomu, že slovo “odhmotniť” sa dá chápať kadejako 🙂
Viem. 🙂 Práve som si uvedomila, že dnes som zabudla na dve významné veci; po prvé na schôdzu k tým katalógom a po druhé na dozor na obede… 🙂 ech. Nejako mi to nepáli. Neviem, čo so mnou je. 🙂
Sústreďuješ sa na iné veci, v tom to je 🙂
No hej, ale až takto zabúdať na svoje povinnosti? 🙂
🙂 Stáva sa 🙂 nie každý je dokonalý 🙂
Dnes jednoducho nemám svoj deň. 🙂
🙂 Dnes práveže máš svoj deň 🙂 máš preto oslabenú imunitu a tým pádom telo zabúda na všetko, čo sa mu zdá náročné 🙂
Imunita. Čo viac k tomu dodať. 🙂
Veľmi pekné, Dae, pobavila som sa aj poučila, ďakujem 🙂