Podivný sen

Dnes nadránom som mala jeden veľmi krátky a veľmi zvláštny sen. Teda z môjho pohľadu zvláštny; plakala som v ňom. Dávno som neplakala v sne; nepamätám si, kedy som naposledy plakala v realite, ale takto sa mi to asi páči viac. (Sny vyriešia konflikt a ja sa potom len veziem na veselej vlne. 🙂 )

Pamätám si, že som na nejakej chodbe plnej dverí chodila od jedných dvier k druhým (všetky boli otvorené, nie dokorán, ale pootvorené) a hľadala som jednu konkrétnu ženu. Pamätám si, že jej meno sa začínalo na A; možno to bola Aďa, to mi pripadá ako také “najbližšie” meno, presne si ho totiž nepamätám. Hľadala som ju, lebo som jej musela povedať niečo veľmi dôležité. Týkalo sa to rozchodu ženy a muža, jej a nejakého chlapa, ktorý bol obletovaný mnohými ženami. Oni dvaja spolu práve začali chodiť, takže logicky by tam žiadny dôvod nebol. (Mne ale pripadalo dokonale logické, že jej to mám povedať práve v tej chvíli.)

Na tej chodbe som ju nenašla a v ďalšom obraze som sa ocitla na voľnom priestranstve, niekde za sídliskom, pretože si pamätám budovy, ale tiež si pamätám, že neboli bezprostredne okolo mňa, skôr v diaľke a podo mnou. Objavila sa tam jedna dievčina, ktorá tvrdila, že je tou, ktorú hľadám. Vedela som, že to nie je ona, ale aj tak som začala rozprávať a počas toho rozprávania sa k nám pridala ďalšia. To bola tá, ktorú som hľadala – napriek tomu som neprerušila rozprávanie, len som ju pozdravila a pokračovala som v tom, o čom som hovorila.

A pamätám si, že som hovorila o tom, čo všetko nám prináša život, mnoho krásnych vecí, ale že niekedy potrebujeme práve tie krásne veci stratiť. A že až potom, ako tie veci stratíme, bude náš život mať skutočne zmysel. Práve počas týchto slov som sa rozplakala; ďalší obraz bol, ako sedím nad vodou na čomsi podobnom mólu a dívam sa vedľa seba na breh, kde sa nejaký tvorček pokúšal vyštverať ďalej od vody, pretože tam naňho striehli dravce. Posledná vec, ktorá sa k tomu snu viaže, bolo moje povzbudzovanie toho tvorčeka a on sa potom naozaj dostal nahor. Posledný úsmev cez slzy.

Neanalyzovala som ten sen, pretože tak podvedome asi viem, čo sa mi snaží povedať; najviac ma na ňom zaujalo práve to, že som v ňom plakala, keď v realite žiadny dôvod na plač nemám. Viem si tiež po svojom vysvetliť mnoho prvkov z toho sna, ale tento mi stále ostáva záhadou; ten plač.

Ale aj cez sny pôsobí zrejme takáto očistná kúra viac než účinne. 🙂

7 thoughts on “Podivný sen

  1. Existujú rôzne druhy plaču, ale tento tvoj mi veľmi pripomína to, čo sa mi dosť často deje (v realite) – buď sa plačom očisťujem od niečoho, čo už nepotrebujem (od starých energetických vzorcov alebo od priveľkej negativity, ktorú som si k sebe pritiahla) alebo si plačom akoby spomínam na niečo dôležité; niečo som sa mnou deje na podvedomej úrovni, napr. zaujme ma nejaká osoba a keď na ňu myslím, tak začnem plakať a akosi len tak tuším, že si vtedy na niečo spomínam, ale neviem presne čo to je (buď preto, lebo to nechcem vedieť alebo to ešte nepotrebujem vedieť).

    Možno ten tvoj plač v sne bola očistná príprava na to, aby si aj v realite pustila niečo zo svojho života, aby mohlo prísť niečo nové.

    V prípade, že sa u mňa jedná o plač očistný alebo spomínací, je to akoby som sa priamo napájala na svoju dušu a to je vždy veľmi silný zážitok. Možno ti ten tvoj plač takýmto spôsobom niečo zvýraznil, poukázal na to, že sa jedná o niečo pre teba veľmi dôležité…

    • Sophie,

      dakujem za postreh. pripadalo mi to v tom sne presne takto, akoby som sa mala niecoho zbavit alebo si na nieco spomenut

      akoby to, co som povedala jej, sa malo stat alebo sa uz stalo mne samej

      takze uz si len pockat na to, co mi tresne so vsetkou paradou do zivota 😉

  2. Mne sa pacia sny ked normalne citim nejaku etericku vodu, alebo co. To je krasne. Minule som zachranovala chlapca v sne, ze nech sa neboji. Len take vlnky sli.

    Joj mat normalne sny ako ty. 🙂 Je to drzne a nechutne. :/ Kludne dalej necitajte ak nechcete.

    Ja som mala sen v ktorom mal jeden (nieviem co to bolo, ale nejaka ozruta. zil v jasyni pod morom). Riesil tam to ze varil ludi zaziva. Neviem ci to tych ludi nebolelo ci co, ale si predstav ziveho cloveka sputaneho v retazi, co ma useknute ruky a namiesto svalstva jednej nohy salamu. Chore jak fras. Potom viem ze som sa dostala do jednej miestosti, boli tam vysusene ludske hlavy a prisli za mnou nejake deti. Mali kridielka vyzerali ako anielici, ale boli tymto tvorom znetvorene na “kyklopov” Preoperovane tak ze mali len jedno oko a este pusu mali nejak divne znetvorenu. Viem ze som s nimi plakala. Ten anielik bol asi ako trojrocne dieta.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s