Len písať

Tento týždeň bol značne prekvapivý; vyvrcholilo to dnešným splnom a náladami, ktoré sa mi menia bez toho, aby ma to prekvapilo alebo hnevalo (čo je samo osebe prekvapivé). Počúvam jednu pieseň, ktorá bola nahratá pre autistické deti a pritom som dostala radu, aby som o tom napísala. Namietla som, že ani neviem, o čom mám písať. A odpoveď znela, že práve to je dôvod, aby som o tom napísala.

Spomenula som si vzápätí na pasáž z jednej knihy; české fantasy Jana Dobiáša s názvom Modrá luna čarodějů, rudý měsíc války. V tej pasáži sa rozpráva mladík, ktorý sa má stať dedičom svojho otca temného mága, s bývalým prisluhovačom jeho otca. Mladík už zdedil všetku moc svojho otca a stal sa niekým iným ako predtým; sám o sebe hovorí, že nevie, či je to ešte on. Pochybuje o tom, či robí správne.

“Já ti nevím… Už jenom ten triumfální návrat do hor. Vždyť to jsem ani nebyl já! Vlastně mám pocit, že to pořád ještě nejsem já, a možná ani nikdy víc nebudu…”

“A má bejt? Každej se měníme, s tím nic nenaděláš.”

“Ani jako velkej temnej mág?”

“Ani tak, a možná, že právě tak už vůbec ne. Radši si zkus trochu odpočinout.”

“Spát?”

“Mno jo, to je aspoň zavedenej způsob.”

“Bojím se spát…”

“Proč?”

“Když usnu, jako kdo je ráno probudím?”

“Pchá! Záleží na tom? Mně vždycky stačilo prostě se probudit.”

Tak, ako nezáleží na tom, kým sme, keď sa ráno prebudíme, pretože sa vlastne vždy stávame presne tým, čím máme byť, tak nezáleží na tom, ako píšeme a o čom píšeme. Dôležité je len to, že píšeme. Zovšeobecnene by sa takto dalo hovoriť o samotnej komunikácii; nezáleží na tom, ako komunikujeme a čoho sa komunikácia týka. Dôležité je práve to, že sa tá komunikácia odohráva.

Stačí len začať, pretože v skutočnosti nikdy neprestávame. V skutočnosti vždy len pokračujeme v niečom, čo sme robili doposiaľ.

2 thoughts on “Len písať

  1. Dae, veľmi krásne ďakujem za tento príspevok 🙂 je v ňom niečo až neuveriteľne hlboké a pravdivé, pre mňa teraz ešte stále nie celkom uchopiteľné, len tak chvíľami, ale v týchto chvíľach sa cítim nesmierne dobre. 🙂 A vtedy cítim, že chápem aj slová v hlavičke názvu tvojho blogu „Nechcem. Len som.“, ktoré ma, priznám sa, doteraz dosť iritovali 🙂 , lebo som im nerozumela… aj keď som veľmi chcela, hihi 🙂

    Oprav ma, prosím, keď som moc ďaleko od toho, ako tie slová vnímaš ty 😉 pokúsim sa vyjadriť, ako to vnímam ja… Tým, že sa začneme prijímať takí akí sme, s úplne všetkým, stávame sa viac sami sebou, viac sa priblížime k našej pravej podstate a tu sa to chcenie začne úplne prirodzene strácať, pretože už je to tak, akoby sme prirodzene plynuli s tokom života a tým, že plynieme, že len sme, sme tým najlepším a najkrajším, akým len môžeme byť. A aj náš pokrok sa opustením chcenia paradoxne urýchlil, pretože „chcieť“ je robiť niečo nasilu, ale „len byť“ je pripojiť sa k nekonečnému prúdu života, kde je naša evolúcia úplne prirodzená a bez prekážok, aké sme jej našim chcením kládli do cesty. „Len byť“ je akoby život bez závojov, ktoré dovtedy zahaľovali našu dušu.

    A napadol mi k tomu ešte jeden môj obľúbený citát z knihy Joa Vitale Svět bez hranic (Zero Limits):

    „Ľudský život prechádza troma etapami. Prvou etapou je tá, kde sa cítime byť obeťou. V druhej sa považujeme za tvorcu svojho života, a nakoniec, pokiaľ máme to šťastie a dôjdeme do tretieho štádia, sa stávame služobníkmi Božej Prozreteľnosti. V poslednej fáze sa dejú neuveriteľné zázraky, a to takmer bez námahy.“

    Takže ešte inými slovami, „len byť“ je to tretie štádium, naše úplné odovzdanie sa do Božích rúk, ako jeho neuveriteľne krásny, čistý a presný nástroj…

    Uff, ako sa teraz zamýšľam nad tým, čo som doteraz napísala, uvedomujem si, že za slovami „len byť“ je oveľa oveľa viac. Pretože tým úžasným nástrojom v Božích rukách sme vždy, nech robíme čokoľvek; vždy, v každej chvíli sme absolútne dokonalí takí akí práve sme, pretože vždy robíme všetko najlepšie, tak dobre ako len dokážeme a to čo robíme, je aj pre naše okolie, pre ľudí, ktorí sú súčasťou našej cesty, presne tým, čo najviac potrebujú aj oni. Pretože náš svet je takto dokonale zariadený 🙂

    Myslím, že mojou poslednou úvahou som sa asi najviac priblížila k tomu, čo si vyjadrila aj hore v článku… Ponechávam tu ale všetky, aj moje predchádzajúce myšlienky, možno to bude niekoho k niečomu inšpirovať 🙂

    • 🙂 Sophie, pre mna si to vystihla tym na zaciatku

      ze ta iritovalo to “nechcem, len som”, pretoze si to chcela pochopit. tak, ako to chapem ja, kym nieco chces (alebo sa o nieco snazis, to je to iste), tak sa k samotnemu pochopeniu nedostanes. treba to pustit a potom to pride samo, pretoze uz je cas 🙂

      a tak, ako si napisala dalej, v kazdom okamihu sme presne tym, cim mame byt, aby sme robili presne to, co mame robit. je to strasne jednoduche, preto je to take zlozite 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s