Pretvárka (o dobrých úmysloch)

Posledný týždeň mi extrémne rezonuje známe porekadlo o tom, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Premýšľam nad týmto výrokom už od pondelka (alebo od nedele) a vynorí sa mi v hlave zakaždým, keď narazím na situáciu, ktorá zaváňa dobrými úmyslami.

Čítala som jeden príbeh o lekárke, ktorá praktizovala homeopatiu, ale vzdala sa toho, pretože bola silne veriaca a “pochopila”, že homeopatia je mágiou (pri niektorých technikách sa vôbec nepoužíva liečivo, ale len vyslaná myšlienka, ktorá pôsobí na pacienta) a zbavovala potom asi celú svoju rodinu posadnutia exorcizmom. (Čo je modlitba alebo exorcizmus, ak nie vyslanou myšlienkou, ktorá pôsobí na pacienta? Nie je to mágia rovnako ako tá zatracovaná “skutočná” mágia?)

Na základe určitého predpokladu som napísala pomerne dlhé vlastné vyjadrenie k istej téme a odpoveď ma v podstate zaskočila a akoby nikam neposunula. (Predpoklady plodia ďalšie predpoklady. Ak predpokladám, že poznám odpoveď, naformulujem otázku tak, aby potvrdila daný predpoklad. Tvárim sa, že nerozumiem, ale pritom som presvedčená o tom, že rozumiem.)

Mala som vnútorný obraz o tom, ako v úmysle ochrániť niekoho ho vystavím rovnakému nebezpečenstvu, v akom som sama, aby bol pri mne, ale tak či tak ho nie som schopná ochrániť. (Tým, že niekto iný súhlasí s tým, aby sme sa nachádzali v rovnakej situácii, na seba preberá zodpovednosť za to, že v tej situácii je. Nie som zodpovedná za to, že sa ocitol v nebezpečenstve. Ale napriek tomu sa budem báť a tým pádom vystavím seba a aj jeho ešte väčšiemu nebezpečenstvu.)

Pripomenula som si pri jednom vnútornom rozhovore (a pri jednej novoobjavenej piesni), že aj keď sa niektoré veci snažím pripísať svojej druhej časti, tak či tak vychádzajú zo mňa, keď sa rozhodnem byť k sebe úplne úprimná. (“Nikdy nechápeš dokonale, len dokonale v rámci seba. (…) Nie je to trochu obmedzujúce? Chápať len v rámci seba? :)”)

V škole som si tento týždeň pripomenula hlavne to, že síce môžem byť so študentami kamarátka, ale na určitých pravidlách musím trvať bezpodmienečne. Aj učiteľ sa musí naučiť, ako má pristupovať k učeniu samotnému, pretože nikto učený z neba nespadol. (To ma naučila aj najnovšia reklama na bylinkovú Kofolu. 🙂 )

A napokon to zaklincovala pesnička, ktorú som objavila včera. Jedna z mála, kde netreba prekladať text, pretože klip je dokonale výstižný.

Čokoľvek, čo potlačíme v záujme dobrých úmyslov, sa nám skôr či neskôr vráti vo forme pekla, ktorým si musíme prejsť, aby sme sa poučili a vyrovnali tak pomyselné misky karmy; “všetko, čo spravíš, sa ti vráti”. Karmu si možno prenášame do niečoho, čo sa bežne pomenúva ako budúce životy, ale karma pôsobí najmä vo forme bezprostrednej odpovede na určitý úmysel. V tom je asi čaro toho výroku o ceste do pekla. A tiež mi to pripomína osmičku, ktorú nech postavíme akokoľvek, vždy jedna jej časť sa bude dvíhať nahor a druhá bude klesať nadol, pričom sa vždy budú stretávať v jednom bode. Či už je stojatá alebo ležatá, či je len pootočená alebo leží “dolu tvárou”, dvíha sa a klesá. Pretože tie dobré úmysly, ktorými maskujeme skutočnosť, raz vždy odhalia svoju skutočnú tvár a nechajú nás prejsť si všetkými dôsledkami našich rozhodnutí a vychutnať si všetky odtienky dobrých úmyslov.

2 thoughts on “Pretvárka (o dobrých úmysloch)

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s