Stavbárčina v praxi

Dnes nadránom som si tak lietala v polospánku v poloreálnom svete jednej poloreálnej vyučovacej hodiny 🙂 a v poloreálnom rozhovore, ktorý by sa za bežných podmienok v škole len ťažko mohol odohrať, som definovala sama pre seba tri spôsoby predstáv.

Prvé sú reálne. To sú ciele, ktoré si kladieme, modely, ktoré tvoríme na základe vlastných skúseností a o ktorých vieme, že v praxi budú fungovať presne tak, ako si ich formujeme. Reálne predstavy sú užitočné v tom ohľade, že nám pomáhajú presne si nastavovať hranice tvorivej činnosti; reálna predstava je aj pracovný postup prípravy kávy, jedla, obliekania, nakupovania a podobne. Závisia na tom najúprimnejšom spracovaní všetkých faktorov, ktoré môžu zasiahnuť do danej činnosti.

Druhé sú poloreálne. Vznikajú na základe pozorovaných faktov, ktoré do istej miery upravíme želaným výsledkom. Zmeníme napríklad správanie určitej osoby alebo si predstavíme iné ukončenie rozhovoru, volíme iné slová, než by sme bežne volili, modifikujeme postupy, ktoré bežne používame. Poloreálne predstavy majú kotvu v bežnom živote, ale nevstupujú doň tak úprimne ako reálne predstavy. Úprimnosť je do istej miery nahradená želaním, ktoré z hľadiska viacerých faktorov nie je splniteľné do takej miery, aby sa predstava dala považovať za reálnu. Užitočné sú poloreálne predstavy vtedy, keď chceme zmeniť vlastný obraz o sebe alebo o iných ľuďoch; pomáhajú posunu uhla pohľadu, pomáhajú rozvíjať určité stránky, ktoré v reálnom živote zanedbávame alebo potláčame.

Tretie sú absurdné. Sú to predstavy, ktoré s realitou majú pramálo spoločné, pretože východiskové body sú modifikované natoľko, že previesť ich do reality je číro nemožné. Vykazujú známky porušenia fyzikálnych zákonov, priame čítanie myšlienok, predvídanie krokov iných ľudí. Absurdné predstavy sú natoľko odlišné od reálnych alebo poloreálnych, že sa ich ťažko vzdávame. 🙂 Sú natoľko nereálne, že sú úplne neškodné. Absurdné predstavy posúvajú naše hranice najviac, uvoľňujú pretlak, dokážu nás rozosmiať, povzbudiť, uvedomiť si absurdnosť samotnej reality. Preto sú absurdné predstavy moje najobľúbenejšie.

Všetky predstavy sú stavebným materiálom našej reality. Záleží totiž vyslovene na predstavujúcom si, ktoré z predstáv uzná ako reálne, ktoré ako poloreálne a ktoré ako absurdné. Pre niektorých ľudí môže byť absurdnou predstavou stabilné zamestnanie. Pre iných štúdium na vysokej škole. Pre ďalších cestovanie po svete. Pre ešte odlišných manuálna práca. Každý si staviame pomyselný rebríček predstáv, ktoré považujeme za reálne, kladieme nabok poloreálne, aby boli v prípade potreby poruke, a odsúvame absurdné, aby nepokazili celkový dojem zo stavby. (Veď raz možno poslúžia ako extravagantný doplnok alebo ako deštrukčný činiteľ.) Život sa ako stavba skladá z rôznofarebných kociek a farby si vyberáme podľa ľubovôle.

Hor´ sa do stavania. 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s