Tak tento výraz sa objavil včera ako jeden z tých, cez ktorý sa ľudia dostali sem, na blog. Aj keby sa to netýkalo ničoho iného, dnes mi to príde ako špeciálne dobrý nápad napísať o tom.
Čo sa stane, keď sa štyri základné živly nepohodnú? Keď sa budú navzájom uzatvárať jeden pred druhým, strážiť si svoje hranice, keď sa nebudú navzájom znášať? Zem prakticky nemôže existovať bez vody, ohňa a vzduchu; ako životodarný element musí rastlinám dodať vodu, aby dokázali prijať minerálne látky, vzduch, aby korene nezhnili a teplo, aby nevymrzli. Vzduch v sebe nesie čiastočky zeme – prach či piesok, vodnú paru a teplo. Voda existuje v nádobe, ktorá jej dáva tvar, obsahuje rozpustený vzduch a dokáže teplo udržiavať alebo odvádzať, ak je to potrebné. Nuž a oheň – nehorel by bez paliva a vzduchu a keby ho voda nedokázala uhasiť, stal by sa čisto ničivým elementom.
Keď sa prepojenia medzi živlami roztrhnú a ony sa začnú navzájom neznášať, dochádza k skaze. Keď prestanú spolupracovať, začnú pracovať proti sebe. Živly stojace proti sebe sú skazou. Nie je to život, ktorý je ich spoluprácou; nie je to smrť, ktorá je ich tichým porozumením. Je to život po živote, rozkladný proces ako opak toho, ktorý predtým budoval všetko to krásne a zmysluplné, čo spolu tie živly tvorili. Možno existuje piaty; možno vedomie, ktoré spája štyri základné živly, je zároveň ich súzvukom. A možno práve vtedy, keď ten piaty odíde, sa ostatné rozpadnú a rozviažu sa spojenia medzi nimi.
Aby zabudli na väzby, ktoré ich spájajú, aby upadli do nevedomia… a aby sa potom z toho nevedomia mohli opäť spojiť do jedného celku a zdieľať nové vedomie.
V tichu a pokore a údive nad tým, čo sa deje a čo všetko spolu dokážu.
Dae 