Komunikačné excesy (milé aj iné)

Preto milé a iné, pretože slovo “nemilé” som použiť nechcela; sú jednoducho iné ako milé. 🙂

Napadá mi hneď niekoľko komunikačných excesov, ktoré považujem za obzvlášť milé; napríklad keď dvaja ľudia, ktorí sa poznajú veľmi dobre, rozumejú, čo chce povedať ten druhý, priam z polovice vety či slova. (Dnes som bola niečoho takého svedkom; za pomoci šiestich slov si dve baby vysvetlili situáciu, ktorá by potrebovala s plne sformovanými vetami asi desať minút.) Tiež mi ale príde milé, keď sa ľudia dokážu baviť zdanlivo o ničom zdĺhavo a doťahovať veci až do absurdna; ďalšia vec je nájdenie “kľúčového slova”, ktoré dokáže spustiť u niekoho nekontrolovateľný záchvat smiechu bez ohľadu na to, koľkokrát to poviete alebo predvediete. (Obyčajne vyhráva úplne bežné slovo, ktoré odznie v nečakanom kontexte.) A celkom špeciálna kategória je neschopnosť spomenúť si na slovo, ktoré mal človek len pred zlomkom sekundy na jazyku; vie presne, čo chce povedať a čo má ten pojem obsahovať, ale forma uniká. Holt, stáva sa. 🙂

Komunikačné excesy, ktoré sú iného charakteru, sú prítomné najmä v písomnej komunikácii. K ťažkým vzdychom ma dokáže priviesť priveľa trojbodiek, čiže nedokončených myšlienok, ale aj následnosť niekoľkých myšlienok spojených v asociáciách. Obzvlášť ťažké povzdychy u mňa vyvolávajú odborné vedecké texty (a diskusie k nim) a niektoré považuje môj mozog až za také škodlivé, že po prvom skenovaní vypína na šetriaci režim a prestáva vnímať význam textu. Mám, pravdaže, osobnú skúsenosť so všetkými troma excesmi; istého času som veľmi veľa viet nechávala nedokončených, inokedy som zasa doťahovala každú myšlienku formou zátvorky v zátvorke v zátvorke v zátvorke v zátvorke (úplne vážne; štvor- až päťnásobné zátvorky boli vtedy úplne bežné), nuž a klasickou skúsenosťou je vyjadrovanie učiteľa určitého predmetu smerom k žiakom. V tom poslednom prípade je kľúčom použiť príklad z bežného života (kedy bude kamarát, ktorého vlečiete domov z mesta, stabilnejší? Keď budete stáť okolo neho alebo keď bude na kraji?) a potom ani Markovnikovo pravidlo pri elektrofilných adíciách na nesymetrické alkény nebude až taký veľký problém. 🙂

Možno sa toto všetko stalo už kdesi pri Babylonskej veži, keď sa ľudia chceli dotknúť nebies a Boha a kedy údajne vznikli viaceré jazyky. Isté zdroje spájajú Babylonskú vežu s konkrétnou stavbou v terajšom Iraku, či skôr jej zvyškami. Babylon bol známy svojimi zikkuratmi a tá známa veža mala byť len o niečo väčším zikkuratom. Z hľadiska vedy je tu ale jeden problém; v tomto čase už existovali viaceré jazyky.

Ale možno ten príbeh znamená len to, že ľudia si prestali rozumieť. Že prestali myslieť rovnako a stali sa individualitami. Ktovie. 🙂 V každom prípade, keby nebolo tých komunikačných excesov, milých aj iných, svet by rozhodne nebol taký zaujímavý (a zároveň problematematický 🙂 ).

1 thought on “Komunikačné excesy (milé aj iné)

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s