Myslím, že sa to stalo asi každému z nás. V istej chvíli sa zamyslíte nad tým, čo sa okolo vás deje, ako na to reagujete a ako vás ten aktuálny spôsob života unavuje. A rozhodnete sa zmeniť. Kvôli sebe, kvôli niekomu inému… kvôli tomu, že už ďalej týmto spôsobom nedokážete pokračovať bez toho, aby vám nepreskočilo.Pred pár mesiacmi som sa stretla s jedným blízkym človekom; vtedy mi povedal, že ezoterika každého zmení k horšiemu. Hovoril možno aj z vlastnej skúsenosti a z vlastného pohľadu na seba. Akceptovala som to; každý máme svoj názor. Na jednej strane má pravdu, pretože kvôli ezoterike sa niekedy príliš odtŕhame od skutočného života, prípadne získame komplex všemohúcnosti, vševediackosti, megalomanstva a tak podobne (s týmto mám osobnú skúsenosť ja 🙂 ). Ale na druhej strane je tu jedna vec, ktorá to vyvažuje.
Niekedy ma udivuje, že veci, ktoré považujem za prevratné v mojom živote a zároveň ich považujem za záležitosť relatívne krátkeho obdobia, vôbec nie sú také prevratné a nové. Dlhé roky si píšem denník, takže pri spätných pohľadoch sa dokážem vrátiť dostatočne ďaleko dozadu na to, aby som si porovnala svoje postoje a názory a presvedčenia s tým, čo bolo kedysi. Pamätám si na niekoľko momentov, ktoré ma šokovali, pretože som zistila, že “toto som už kedysi zvažovala…” “na toto som kedysi už prišla…” “toto mi už kedysi bolo blízke…”. Čo ma vracia späť k tej otázke z nadpisu a z odpovede, na ktorú som dnes príhodne natrafila v jednej knižke.
“Co se ti stalo, synu?” zeptal se ho hrabě laskavým hlasem.
Kylar si mnul naštípnutý nehet, sledoval střepy z rozbitého šálku na ootai, díval se všude možně, jen ne do těch chápavých očí. “Pane, myslíte si, že se člověk dokáže změnit?”
“Určitě,” přikývl hrabě Drake. “Určite, ale obvykle se jen staneš víc sám sebou.”
A tak viem, že ma vždy tiahlo jedným smerom a vždy ma to aj bude ťahať jedným smerom. Nezáleží na tom, koľko vecí dokážete zmeniť vo svojom živote, pretože v skutočnosti nemeníte život; nemeníte seba. Meníte svoj náhľad na život a na seba. Čo nie je to isté.
Ale po tej zmene ste viac tým, čím ste pôvodne plánovali byť.
(venované jednej mojej duchovnej sestre, ktorá prednedávnom súkromne priznala niečo podobné 🙂 )
Dae 
sranda, mali sme stretavku zo strednej po 20 rokoch. Vsetci su presne taki isti ako na strednej, len ta postavicka je taka vyrysovanejsia, nadobuda to charakter karikatury. Nemyslim to teraz pejorativne, len tak, ze charakteristicke crty su zvyraznene. Mozem povedat ( aj ked to bolo v podstate len take letme stretnutie hoci som bola poctivo do rana 😀 ) ze nikto ma nejak neprekvapil ze by sa nejak zasadne zmenil na nieco necakane. Mne sa to takto celkom lubilo, mala som z toho dojem, vsetko je tak jak ma byt 🙂
z nejakého dôvodu pri slovách “ezoterika mení k horšiemu” sa mi vybavil obraz človeka, ktorému sa život zrýchlil a trápi sa, pretože zmena si vyžaduje pustiť sa starých pilierov. Istým spôsobom je to strach, strach zo zmeny ktorý je najviac badateľný a ktorý na ňom všetci vidia.