Reči sa hovoria a chlieb sa je

Toto slovenské príslovie je v posledných dňoch asi to najvýstižnejšie, čo dokáže popísať stav, v ktorom sa nachádza slovenské školstvo. A teraz nehovorím o platoch učiteľov. Hovorím o stave, v ktorom sa nachádza slovenské školstvo. Všeobecne. Bez ohľadu na to, ako nás platia a čo od nás za to vyžadujú. Teda vlastne… tie požiadavky by s tým aj súvisieť mohli.

Od 26. novembra je viac či menej celá učiteľská obec v štrajku. Nenechajte sa oklamať tým, že štrajk skončil po troch dňoch; po troch dňoch bol len prerušený a mohol sa kedykoľvek znovu obnoviť. Niektoré školy vôbec štrajkovať neprestali. A ich prístup bol úplne legitímny.  To povedal dokonca šéf školských odborov. Že je záležitosťou každej školy, či v štrajku pokračuje.

Ono by to možno bolo bývalo lepšie, keby ostali štrajkovať všetci, ktorí so štrajkom začali. Štrajk totiž musel byť prerušený práve kvôli tomu, že počet škôl zapojených do štrajku (a teda nepracovania) z prvého na druhý deň rapídne klesol a z druhého na tretí deň… škoda hovoriť.

Je pochopiteľné, prečo to tak školy spravili. Pretože učitelia si nemohli dovoliť ohroziť svoju vlastnú existenciu. Totiž finančnú existenciu. Pokiaľ viac ako polovica zamestnancov školy so štrajkom nesúhlasí, štrajk na danej škole sa nekoná a vyučovanie normálne pokračuje.

Ale k inému som chcela.

To o rečiach a chlebe sa týka slovenského školstva preto, lebo už x rokov každá vláda “podporuje vzdelanostnú ekonomiku”. Povedané rečou laika, vlády podporujú školstvo, aby sme neboli montážnymi linkami. Aby naši ľudia boli schopní vykonávať prácu vyžadujúcu intelektuálne, a nie manuálne zručnosti. Aby sme vedeli obchodovať s mozgami a nie s rukami, ktoré odvedú prácu za málo peňazí.

To sa hovorilo. Ale z rečí sa človek nenaje. Ani keď mu rozprávate o tom najvoňavejšom chlebe. A faktom  je, že reči o vzdelanostnej ekonomike sa nikdy nestali skutočným chlebom. “Reformy”, ktoré v školstve prebehli, posilnili akosi vždy len tie iné oblasti ako samotný výchovno-vzdelávací proces. Byrokracia po najznámejšej a zatiaľ (žiaľbohu treba povedať “chvalabohu”) poslednej veľkej reforme sa podľa reálnych údajov zástupkýň strojnásobila. Ešte raz; reforma, ktorá mala odbremeniť učiteľov od zbytočných papierovačiek, v skutočnosti objem potrebnej dokumentácie STROJNÁSOBILA. Nehovoriac o tom, že mnohé logické náväznosti učív sa porušili a pretrhali, počet hodín reálne poklesol, ale množstvo učiva sa výrazne nezredukovalo.

A stále nie je dostatočne prepojené s praxou. Práve naopak, v mnohých ohľadoch sa od praxe odtrhlo ešte viac. Malo sa zabrániť mechanickému memorovaniu a klásť dôraz na tvorivé myslenie, ale v skutočnosti práve znížený počet hodín tlačí učiteľov k tomu, aby prešli učivo teoretickou formou a nedemonštrovali ho prakticky.

Hovorí sa, že človek sa najlepšie naučí praxou. Produkty nového vzdelávacieho systému (tzn. terajší žiaci) už takmer vôbec nedokážu používať logické myslenie. A väčšina sa najlepšie naučí tak, že si natlačia do hlavy písaný text zo zošita alebo učebnice (ak daný predmet má to šťastie na kvalitnú učebnicu). Pokiaľ učiteľ zadá úlohy ťahajúce do praktickej aplikácie tohto textu, sú poväčšine úplne stratení. Moja reálna skúsenosť – každý rok inovujem písomky, pretože môžem od žiakov žiadať čoraz menej a menej. Na úlohách vyžadujúcich praktickú aplikáciu napr. nejakej poučky (pričom tieto úlohy sú zvyčajne ohodnotené vyšším počtom bodov, keďže je to “pridaná hodnota”) zlyhá cca 50% žiakov úplne a ďalších asi 30% síce trafí odpoveď, ale nedokáže ju zdôvodniť. Nedokážu čítať s porozumením a preto nedokážu pochopiť zadanie úlohy. Pokiaľ otázka vyžaduje uvedenie dvoch údajov, väčšinou tú požiadavku o druhom údaji prehliadnu. Aj napriek upozorneniam, aby dobre čítali zadania a pokiaľ im niečo nie je jasné, aby sa ozvali.

Teoretické učenie nie je učením. Sú to reči, ktoré sa nepretavia na chlieb. Nehovoriac o tom, že pri nadbytku rečí drasticky klesá pozornosť žiakov (niet divu). Na druhej strane je náročné motivovať ich praktickými ukážkami; akonáhle nie sú nútení spraviť si písomný záznam, daná informácia ich jednoducho nezaujíma. Teda pokiaľ práve nežiadajú nejaký ten výbuch.

Zhnusili sme žiakom školu. Môžeme si k tomu hovoriť čokoľvek chceme, ale všetci dohromady – ministerstvo aj učitelia – sme zhnusili deťom školu. Vyučovanie berú ako nutné zlo. A chcú čo najrýchlejšie byť dospelí a nemusieť chodiť do školy.

Tento štrajk nie je o platoch učiteľov. Tento štrajk je o tom, aby sa slovenské školstvo zmenilo. Je o tom, aby sme školu vrátili deťom, pretože je to služba určená práve im. A ako služba by mala byť kvalitná a atraktívna. To ale nebude platiť, pokiaľ na to nebudú vytvorené dostatočne podmienky, materiálne aj nemateriálne. Málo propagovaná je dôležitejšia požiadavka tohto štrajku; navýšenie finančných prostriedkov do školstva ako takého. Do renovácie budov, do skvalitňovania materiálneho vybavenia, do naozaj kvalitných učebných materiálov. A v neposlednom rade samozrejme aj do odmeňovania všetkých ľudí, ktorí v školstve pracujú. Nielen pre učiteľov, ale aj pre upratovačky, školníkov, kuchárky, účtovníčky, hospodárky a ďalších. Pretože kým v školstve nebudú ľudia za svoju prácu naozaj odmenení v plnom význame tohto slova, nebude kvalitnou službou.
Jeden bývalý učiteľ na svojom blogu vyjadril takýto názor: Plat nesmie byť pre učiteľa motiváciou k tomu, aby bol kvalitný. Ale má byť dostatočný na to, aby učiteľ mohol žiť kvalitným životom.

10 thoughts on “Reči sa hovoria a chlieb sa je

  1. Ach jaj, keby to aspon nebolo povinne, kolko casu z takeho krasneho zivotneho obdobia, z detstva deti povinne musia stravit v skole…a vysledok je ze z nich skola urobi uplnych debilov, ktory nielen nevedia ale ani nemyju zaujem pouzivat mozog….ja to vidim ako tyranie a poskodzovanie psychiky…

  2. Inak co sa tyka penazi, myslim ze tam je napriklad aj problem ze platy sa rataju podla tabuliek, takmer neexistuje moznost ocenit individualnu kvalitu, takze uplne neschopny ucitel ma zaplatene to iste ako spickovy pedagog…a toto je podla mna uplny pruser.

  3. ono co sa tyka tych tabulkovych platov, existuje moznost prilepsit si individualne. ak je vedenie dostatocne vsimave, dokaze lahko vypozorovat tych lepsich a potom im napriklad dat nejake tie priplatky navyse; napriklad za triednictvo, za koordinaciu nejakeho toho prierezoveho predmetu alebo za navyse vykonanu pracu. to sa da. tie priplatky nie su vysoke, to je pravda. ale ja za najhorsi sposob zvysovania platov povazujem ten nestastny kreditovy system. akykolvek ucitel moze ist na akekolvek vzdelavanie len aby “zarobil” nejake kredity. mnohokrat su tie vzdelavanie na mile odtrhnute od praxe. vystupne prace su iba preto, aby boli. niezeby sa medzi tym vsetkym nenaslo nieco, co sa da vyuzit, ale tam musi clovek ratat s tym, ze stravi niekolko desiatok hodin este navyse pracou nad to, co by sa vzdelaval normalne.
    to je ta hlavna absurdita; vsetko, co by sa dalo napriklad nastudovat z internetu alebo z novych publikacii, spravia ako skolenie. clovek si to pokojne moze precitat aj sam alebo to priamo nevedomky aplikuje uz do vyucovania – ale kym nema papier na to, ze to ovlada, tak mu kredity uznane nebudu. naco potom ist na vzdelavanie? ucit sa nieco, co uz viem, len to nemam potvrdene akreditovanym vzdelavacim strediskom?

    • ale tie moznosti prilepsenia podla tohoco pises absolutne nezohladnuju prave tie kvality pedagoga. To ze si niekto zoberie triednictvo alebo akukolvek ulohu navyse vobec neznamena, ze ju aj vie vykonavat na dobrej urovni. Toto sa podla mna nezohladnuje vobec. Este tak mozno ta kvantita, ze kolko toho urobi, tak ako vravis, ale kvalita?Su vobec nejake systemy na zaklade ktorych sa u nas praca ucitelov hodnoti? Aby sa dalo porovnat, ci svoju pracu vykonal lepsie matikar v Acke alebo ten v Becke?

      • vies lebo potom ani nie je motivacia, aby ucitel vykonaval svoju robotu naozaj dobre, ked je to uplne jedno z hladiska platu. Ucitelia sa mozu leda tak snazit co najviac si toho nabrat na plecia, aby to podla tabuliek akoze mali. Ale co bude vysledkom ich prace, to uz asi nikoho nezaujima. Cele zle.Ucitel by mal byt schopny predovsetkym nieco deti naucit. Jak to ze deti o to nemaju nijaky zaujem?Ak je aj zly system uciva a to co pedagogovi predpisuju smernice je pre deti absolutne nezaujimave a nepotrebne, predsa len s nimi travi dost vela casu a aj v tomto obmedzeni ma moznost odovzdat im nieco zo seba. Ak je dobry a svoju robotu robit vie, neverim ze by sa to nedalo. Ja neviem, moze ich naucit napriklad hoc aj ako sa pekne obliekat, vypestovat si cit pre vlastny modny styl. Ked si raz potom budu hladat robotu, tak napriklad takato akoze hovadina, ktoru by v skole nikto z pedagogov neriesil, mozem mat celkom zasadny vyznam…sak to pozname ne? ake je podstatne ako clovek vyzera,povedzme na pohovore, alebo kedykolvek ked od niekoho nieco chce…A takychto prikladov a moznosti je ix…

      • ver mi, ze ja tieto veci chapem, pretoze v tom zijem 🙂

        ano, nie je motivacia. aj ked si vezmes, ze pre toho ucitela nemaju byt peniaze motivacne. clovek nejde do skolstva preto, aby dobre zarobil. aj ked pri tom citani vyplatnej pasky mu je niekedy velmi smutno, pretoze necaka, ze to bude az take biedne…

        najviac sa mi pacia porovnavania s robotnikmi za pasom, ktori robia osem hodin za tristo eur, ci ako to vychadzaju tie porovnania… alebo ze ucitelia si maju uvedomit, ze aj ini vysokoskolsky vzdelani ludia zarabaju malo. malo ludi je schopnych akceptovat, ze ucitelia naozaj pripravuju novu generaciu. tento strajk je podla mna aj o tom, ze ukazujeme studentom zakladnu volu ocenit svoje vlastne schopnosti. nie prehnane, ale dostatocne realne na to, aby si potom vedeli odhadnut vlastne ohodnotenie v buducnosti, teda ak sa to podari
        dostatocne dobre 🙂

        a ohodnotenie pedagoga medzi triedami je jednoduche; znamkovo. teda zdanlivo jednoduche. pretoze v kazdej triede sa stretavaju vzdy individuality. lahko sa moze stat, ze v jednej triede sa stretnu umelci, ktori k matike nemaju vztah a budu mat priemery aj hlboko pod 3, kym v druhej striede sa stretnu tvrdi logici s priemermi 1 nieco. tato praca sa neda hodnotit dokonale objektivne, pretoze robis s ludmi s vlastnym nazorom a vlastnym postojom k zivotu, k predmetom, k ucitelom. v Acke aj v Becke moze byt pokojne ten isty ucitel, ale jedna trieda ho nebude mat rada a druha ano 🙂 a aj od toho sa budu odvijat
        vykony ziakov v predmete.

      • Urcite sa to hodnotit da. V pracovnej psychologii je zvlastna kapitola Hodnotenie zamestnancov. Kazdy zamestnanec sa da ohodnotit, keby bola vypracovana spravna metodika, ze ako. Hodnotit podla toho ake maju jeho ziaci znamky je uplne od veci, pretoze ulohou produktom prace ucitela by predsa nemala byt prvoplanovo znamka ziaka. Jednotku napisat neni prilis velka veda, to vie barskto. Tam predsa ide o to, co tie deti nauci, ako ich dokaze zaujat, motivovat, ako si dokaze vytvorit vztah…atd…

      • A este…kvality pedagoga nezavisia od toho akych ma ziakov. Ak je ziak sam od seba motivovany a talentovany, aj priemerny pedagog s nim dokaze dosahovat dobre vysledky. Pri takomto ziakovi , v podstate staci nic nejak zvlast nepokazit a ono to uz ide do urcitej urovne samo. Naopak, len kvalitny pedagog dokaze dosahovat vysledky s tymi netalentovanymi a zaujat tych, ktori zaujem sami od seba nemaju. Ak by bol ten ucitel super, tak v triede, kde su matematici bude ucit inak a ko v tej, kde su ti umelci. V prvom pripade moze ficat na urovni logickeho myslenia, zvysovat level. V tej druhej asi najskor hladat cetu, ako ich zaujat, asi by to inak vnimali ti umelecki orientovani, keby sa povedzme ucitli vzorce tym, ze ich budu striekat sprejom na stenu ako grafity, v podobe peknych obrazkov, tagov, stylizovaneho pisme a tak…Asi by nedoisahli priamo v matematike ten level ako ti prvi, ale aspon zaklady by zvladli lahsie a zaroven by mali moznost rozvijat to na co maju vlohy…Lenze komu sa chce vymyslat ked to aj tak nikto neoceni. A kedy aj ked musia plnit mnozstvo nezmyselnych uloh a somarin, za ktore im stat ake take peniaze da. Hovorim, cele zle. Keby to bolo v sukromnom sektore a islo by priamo o to, ze ucitel dostate tolko penazi, kolko bude mat spokojnych “zakaznikov” t.j. studentov, tak to vyzera inak. Len bohuzial system je nastaveny inak a nejak sa do toho statneho sektoru nedari integrovat tie vyhody, ktore ma sukromny sektor.

  4. Je to aktuálna a zaujímavá téma, aj keď sú financie vynakladané na školstvo, je len jedna otázka, kde končia tie financie? Učitelia majú nízke platy, žiaci učebnice nemajú a nová reforma nefunguje, tak ako má. Vieš jediný problém je, že tam kde sme sa narodili, neexistuje systém. A tam, kde nie je systém, je chaos. Štrajk učiteľov ma veľký význam, pretože chaos zmení na poriadok. 😉 A skutočne nielen učitelia, ale aj všetci pracujúci si zaslúžia vyšší plat. Len tak ešte vytvoriť dohľad nad tými, čo sedia si na teplom mieste a zarábajú viac ako obyčajný človek. 😛

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s