Odklad a zrušenie

Tento týždeň by sa pokojne dal nazvať “týždňom odložených písomiek”. Jednu som mala písať v pondelok – tá sa uskutočnila dnes. Druhá sa mala konať v utorok – zistila som, že trieda sa učila iný celok ako sme sa dohodli (po niekoľkých upozorneniach, čo sa vlastne majú učiť). Ďalšia mala byť v stredu a keď som už šla zo zborovne s rozmnoženými zadaniami, stretli ma na chodbe dve baby z danej triedy a spýtali sa, či by to nemohli preložiť o týždeň, lebo si chcú aspoň jeden týždeň vydýchnuť po ukončení jedného polroka a pred začiatkom ďalšieho…

A tak ma doviedli k úvahám o odklade alebo zrušení určitej záležitosti. (Pretože samozrejme, vždy, keď sa dohaduje termín na skúšanie alebo písomku, vždy aspoň raz zaznie termín “nikdy”… 🙂 )

Ak sa niečo má odložiť, chce žiadateľ zachovať daný stav vecí a nemeniť v ňom podľa možností nič. Kým ešte vieme, že určitá udalosť alebo stav trvá a dokážeme oddialiť ukončenie alebo zmenu stavu, je všetko v poriadku a môžeme sa ukolísavať predstavou, že to takto môže trvať ešte chvíľu dlhšie. Že možno, ak necháme veci tak, ako sú, vyriešia sa samy. Možno vtedy chceme zachovať ten stav preto, lebo zachovať určitý stav vecí sa rovná dosiahnutiu večnosti; túžime predsa po večnosti, alebo nie?

Vesmír ale musí napredovať, aby existoval. A tak ani my nemôžeme ustrnúť v jednom stave. Každý odklad predlžuje daný stav, ale skôr či neskôr sa nahromadia rôzne tlaky, ktoré ho budú narúšať a posúvať k zmene a k dokončeniu, aby sme mohli načať novú činnosť. Možno to bude dokonca tá istá činnosť, ale v inom kontexte. Ako keď sa zrazia dve telesá a zdanlivo sa tak celkom naruší poriadok, ktorý predtým charakterizoval stavbu určitej sústavy. Zrážka ale môže obe telesá posunúť na inú dráhu alebo im dať iný impulz a ony budú pokračovať síce vo svojej predošlej činnosti, ale iným spôsobom.

Pokiaľ chceme niečo zrušiť, je to najskôr preto, že nie sme s daným stavom spokojní a chceme z neho čo najskôr odísť. Pokiaľ je daný stav nanútený, je to pochopiteľná reakcia. Je to základný inštinkt prežitia; útočiť alebo ujsť, podľa toho, ako odhadneme protivníka. Želaním zrušenia ale automaticky priznávame, že situácia je mimo našej kontroly a nad naše sily. Zrušiť niečo, čo bolo už začaté a prípadne ešte aj odložené, je konečnou kapituláciou.

Vo vesmíre sa nedá niečo len tak zrušiť. Vesmír funguje na základe jednoduchých princípov, ktoré sú vďaka množstvu premenných komplexnými procesmi. Ak sa dve telesá majú zraziť na základe konkrétnych časopriestorových špecifikácií (nech je to ešte o trochu nezrozumiteľnejšie ako už je 🙂 ), tak sa zrazia a nič im v tom nezabráni. Teda – pokiaľ sa do toho nezastará nejaký externý tretí hráč. Vstup tretieho hráča je ale nanúteným stavom, ktorý ruší očakávaný výsledok pre obe zúčastnené telesá.

Iste, dá sa polemizovať o tom, či to zrušenie nie je práve to, čo sa má diať. Alebo ten odklad. Veci sú v ponímaní ľudí výsledkami kompromisov; raz ustúpi jedna strana o trochu viac, raz druhá. Raz sa zrazia a budú trvať na svojom, ale takýto stret ich väčšinou naučí len to, že treba zľavniť z požiadaviek na oboch stranách.

Odklad je v školskom svete – a aj v skutočnom – akceptovateľný výsledok. Zrušenie je ale prinajmenšom ťažko prijateľné. A väčšinou je to jednoducho neplatné rozhodnutie, pretože vesmír spraví všetko preto, aby sa stalo práve to, čomu sme sa snažili predísť.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s