Je to viac než dva mesiace. Svet plynie, ale pritom akoby sa ani nestihol rozbehnúť nanovo. Tak, ako sa potácal prvý mesiac, tak sa potácal aj druhý mesiac. Mnoho, mnoho bielych či priehľadných zrážok, ktoré pripomínajú postupujúce globálne otepľovanie formou väčšieho množstva vyparenej a tým pádom aj navracajúcej sa vody.
Druhý mesiac bol pre mňa mesiacom vysporiadavania sa so smrťou a s náboženstvom. Jedno aj druhé ma zastihlo v mnohých podobách; priamo či nepriamo, prostredníctvom mojej triedy alebo prostredníctvom príbehov iných ľudí.
Čítala som mnoho kníh týkajúcich sa smrti a náboženstva. Čiernu knihu katolíckej cirkvi, Plavbu s tigrom (známejšiu v sfilmovanej verzii ako Pi a jeho život), Päť svetových náboženstiev (hinduizmus, budhizmus, čínsky univerzizmus, kresťanstvo, islam), Žijeme večne? – a V tvojom rúži je olovo. Tá posledná sa netýka priamo smrti. Iba náboženstva krásy, ktorému podlieha snáď každá žena. Záleží len na forme.
Druhý mesiac zrýchlil, nasadil tempo a jeho koniec nás konfrontoval s vlnou chrípkových ochorení. Bude toto nosnou témou tretieho mesiaca? Spomenutie si na vlastnú imunitu?
Náboženstvá (možno presnejšie vierovyznania, pretože do tohto pojmu sa dá zahrnúť akýkoľvek hodnotový systém) nastoľujú otázky a dávajú na ne odpovede. Možno tretí mesiac stále bude spojený s tým druhým práve prostredníctvom tejto témy.
Vonku padá noc, nosná téma začiatočných období nového sveta.
Dae 
Už to začína.