Už to jednoducho musím povedať. Viem, že to asi nebude všetkým vyhovovať, a že sa dá vzniesť mnoho námietok, ale ja už to nemôžem ďalej zadržiavať a musí to ísť von. Jednoducho musí, lebo musí. Samovysvetľovací paradox.
Jar je tu. 😀
Už takmer dva týždne ju cítiť vo vzduchu, slniečko vstáva skôr a viac prehrieva vzduch, sneh sa stráca a v podstate sa blíži aj ten hraničný dátum, ktorý oznámi jej oficiálny astronomický začiatok, ale pre mňa sú rozhodujúce tri dôkazy, ktoré hovoria o príchode jari.
Po prvé, tá vôňa vo vzduchu. Jar vonia inak ako zima. A každý, ktorý kedy cítil vo vzduchu jar, to vie potvrdiť. Tá vôňa ma ťahá na prechádzky, k čomu sa inak príliš nemám.
Po druhé, vŕby rakyty začínajú pučať a tak vykúkajú na svet bahniatka, symbol Veľkej noci. Milé, sivé, huňaté, tak ako zajace, ktoré sú ďalším symbolom, a niektoré dokonca so žltým páperím ako kuriatka. Jednoducho, príroda sa začína mohutne prebúdzať.
A po tretie, najdôležitejšie…
Cestári začali plátať diery na cestách. Na mojej včerajšej prechádzke ma pohladila vôňa čerstvého asfaltu.
To je ten najpresvedčivejší dôkaz príchodu jari, aký poznám. 😛
Dae 
A uz je po definitive. Sneh, fujavica, orkan 🙂
… ako sa hovorí: Nikdy nehovor nikdy že :-D! No ale dúfam, že toto tu zachvíľu vystrieda slniečko s jarným počasím … veríme 🙂
V žiadnom prípade neveriť cestárom! Ako rosničky sa neosvedčili 😉