O sťažovaní (sa)

Motto: Každý deň je vhodný na vnútorný dialóg. Niektoré z nich sú vhodnejšie na kratšiu variantu.

Apríl je výnimočným mesiacom z viacerých hľadísk a tohtoročný obzvlášť. Od pondelka nám predvádza klasické aprílové počasie – v pondelok slnko, v utorok sneh, dnes dážď. Plus chlad, ale na ten sme si za posledné tri či štyri mesiace pomaly stihli aj zvyknúť. Celkovo akoby ani nebola jar, ale jeseň, a tak mi napadlo, či…

Prechádza snáď zima spätne do jesene?

Možnože sa s jarou nezhodli na cene.

Budú zrejme pokračovať v rokovaniach

Dovtedy sa radšej prevážajme v saniach.

Chcela som ale o inom, hoci to súvisí s horeuvedeným.

Chcela som o sťažovaní.

Toto slovo používame vtedy, keď sa niečo jednoduché stane niečím zložitejším. Okľukou sa to opisuje ako zvyšovanie obtiažnosti, okorenenie či vyostrenie alebo prechod do vyššieho levelu. Sťažujeme si život, možno nie priamo, rôznymi nastaveniami toho, čo treba stihnúť a čo dodržiavať, aby bol celkový výsledok postačujúci vzhľadom na vopred určené kritériá. Tie sú stanovované buď interne alebo externe; v podstate na tom príliš nezáleží. Aj keď pri externom stanovení sa môže dostaviť rodná sestra sťažovania.

Totiž sťažovanie sa.

Pripadám si ako veľmi mrzutá starenka, ktorej sa nič nezdá dosť dobré. Bez urážky voči starenkám. Ten príklad používam len preto, že sa hodí k známej fráze “staré zlaté časy”. Poznáte to; za starých zlatých čias to bolo iné a toto by sa nikdy stať nemohlo. Takto to nikdy predtým nebolo. Preto sú staré zlaté časy zlatými časmi. Pretože všetko, čo je zlaté, považujeme za dobré. Ako zlaté časy. Alebo zlatý štandard. Alebo zlaté zuby 🙂 .

Sťažujeme si život a potom sa sťažujeme. A tým, že sa sťažujeme, si sťažujeme život. Dokola, dokolečka, za vlastným chvostom, ktorý sa nedá chytiť, pretože nie je dosť dlhý alebo my nie sme dostatočne ohybní. Na dôvode nezáleží. Fakty sú také, že jednoducho ten chvost nechytíme a tým pádom by sme mali s touto neproduktívnou činnosťou prestať. Chvost je v konečnom dôsledku už pripojený k nášmu telu na jednom konci; načo ho ešte aj chytať do papule, keď to zjavne nemá zmysel?

Myslím, že to bolo minulý týždeň (alebo ten týždeň predtým?), čo som kráčala ráno do školy a náhle mi napadlo, že sa vlastne nemám na čo sťažovať. Mám dobrý život, na svoje kritériá. Môj plat síce nie je vysoký, ale vyžijem z neho a dokážem si ušetriť. Moja práca ma baví; a vôbec, mám prácu. Mám rodinu. Som ešte stále relatívne mladá, relatívne zdravá a relatívne schopná robiť všetko, čo chcem a čo ma baví. Napriek tomu, že je to všetko sebecky vzaté, pretože používam slová ja mám, ja som… No áno.

Zatiaľ neviem žiť inak ako sama za seba. A možno sa to nikdy nenaučím.

To však nevadí. Nebudem nič sťažovať. Aspoň kým to budem vedieť ovplyvniť ja sama. 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s