Skutočne to prebehlo tak rýchlo?
Akosi som sa pozabudla a od poslednej rekapitulácie uplynulého mesiaca v novom svete nepribudlo… nič. Niežeby nebolo o čom. A otázkou dňa nebolo ani kedy. Motív aj príležitosť sa vždy nájdu. Takže jednoducho povedané, oboje som sa rozhodla pustiť z rúk.
Nie je to nijako prekvapivé, už sa to niekoľkokrát stalo 🙂 a nebudem sa vyhovárať na nadbytok práce v poslednom mesiaci. Nemala som chuť písať, mala som hlavu inde. Vlastne ani neviem, ako zhodnotiť ten posledný mesiac. Bol taký, ako si ho pamätám z posledných rokov, spred konca sveta; naraz udrel blížiaci sa koniec školského roka a všetci sa zbláznili, žiaci, učitelia, rodičia, odbory, metodické centrá aj ministerstvo. Nič nové pod slnkom.
Písala som, že očakávam tento mesiac ako mesiac neskutočného. V istom zmysle sa to splnilo; keďže sa všetky faktory akoby naraz zošaleli. (Horúčavy posledného týždňa sú už len čerešničkou na torte, predtým kraľovali záplavy, v minilokálnom meradle masové odchody žiakov na predčasné uvoľnenia, plavecké výcviky a triedne výlety.) Na druhej strane sa toto všetko dalo predvídať, pretože podobne to bolo aj v minulých rokoch. A to znamená, že to nebol mesiac neskutočného.
Do budúceho mesiaca sa vzdám predpovede. 🙂 Nie preto, že by som bola sklamaná, ale nech už ho budem vnímať akokoľvek, vyskúšam nič si k nemu nepredstaviť. Či ma prekvapí rovnako ako netopier na začiatku tohto týždňa, ktorý za tmy vletel cez pootvorené okno do mojej izby a po dvoch okruhoch zasa vyletel von, to sa uvidí potom. 🙂
Dae 
tak presne toto som dnes potrebovala! ďakujem 🙂
rado sa stalo