Desať mesiacov v novom svete

Fáza prvá; fáza novorodenca. Mesiac vonku ubúda, dni sú pomerne teplé, noci pomerne chladné. Slnko sa niekedy schováva a niekedy svieti naplno. Zaostrujeme na svet a ten pred nami uteká, aby sme ho nepochopili príliš rýchlo.

Novorodenec má toho pre sebou veľa nového a nepoznaného. Niečo mu už je známe; tep srdca, obeh krvi, ktorý je v noci pomalší a cez deň rýchlejší, teplo, pohyby svalov. Oveľa viac vecí je neznámych; svetlo, chlad, pocit hladu, pocit nasýtenia, potreba dýchania, potreba vyprázdňovania. Trochu stiesnený priestor vymenil obrovský svet, na ktorý si treba zvykať postupne a tak je jeho videnie značne rozostreté. Aby sa novorodenec vyhol šoku.

Novorodenci náhle vidia aj inými očami. Kým prebiehalo deväť mesiacov vnútri matkinho tela, ono sa prispôsobovalo tomu, čo chceli. Teraz na seba potrebujú upozorniť inak; upozorniť, že existujú, pretože prostredie už voči nim nie je také ústretové ako predtým. Nie, matka ich neopustila – ale môže sa im to tak zdať. Mnoho vecí je mimo ich kontrolu a prvá vec, ktorú sa naučia, je to, že hoci to tak potrebujú, nie všetko sa točí okolo nich. A tak si pozornosť treba neustále získavať jediným spôsobom, ktorý poznajú a ktorý zaručene funguje.

Ako dlho potom, ako prestaneme byť novorodencami, prestaneme využívať ten jediný zaručený spôsob a prestaneme kričať, keď niečo nie je v poriadku?

Možno by sme sa to nemali odnaučiť nikdy. Svet by bol síce omnoho hlučnejší, ale zároveň omnoho zrozumiteľnejší.

1 thought on “Desať mesiacov v novom svete

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s