Sedemnásť mesiacov v novom svete

Čoskoro to bude jeden a pol roka, čo utekám novým svetom; neprechádzam, pretože je toho toľko čo objavovať a toľko čo zažiť… Dni sa predlžujú, Mesiac sa ponáhľa do svojej novej fázy, aby znovu nabral sily svietiť v noci a nie spoly cez deň. Po zamrznutých prichádzajú “spotení”, kedy hupom prekonávame viac než desaťstupňový teplotný rozdiel v absolútnych hodnotách maximálnych denných teplôt. Ešteže cez noc sa zatiaľ dokážeme schladiť.

Tento mesiac bol pre mňa mesiacom vybočení z pravidelného rytmu. Začalo to krátko po jarných prázdninách, kedy sme dokončili jedno školenie, odprevadili maturantov, dvakrát vynechali štvrtok a potom pre istotu ešte jeden počas maturitného týždňa zároveň s prijímačkami (vietor vtedy odvial asi aj posledné zvyšky slov, ktoré mali deviataci k dispozícii), nehovoriac o tom, že tento týždeň, presahujúci dva mesiace po konci sveta, je rozhodený celkom; prvé dva dni na inej škole, potom projektový deň tretieho ročníka, dnes školenie, zajtra tancovanie, v sobotu tie nešťastné eurovoľby. A v nedeľu sa nadýchnuť pred pondelkom, ktorý predznamenáva ďalší rozhodený týždeň, pretože to budú ďalšie projektové dni, tentokrát pre druhý ročník. Ešte aj tie vety sa rozrastajú viac, než je obvyklé, a čoskoro sa začnú zamotávať samy do seba, ako sa to stalo počas posledných dní hneď niekoľkokrát rôznym ľuďom vrátane mňa.

Máme toho všetkého jednoducho dosť, zamotaní, unavení, ale stále bojujúci, snažiac sa nájsť si rytmus v podmienkach, ktoré ho nesystematicky narúšajú. Iste; keby to bolo systematicky, dal by sa systém nahlodať. Ak sú narušenia nesystematické… nuž, môže to skončiť tak, ako školstvo po viac než dvadsiatich rokoch reforiem bez širšej diskusie so samotnými učiteľmi a dostatočného času na odskúšanie, či to naozaj môže fungovať. (To je tak, keď si niektorí ľudia myslia, že nadhľad je dôležitejší ako vhľad. Niekedy to tak funguje. Ale každé pravidlo je pravidlom až vtedy, pokiaľ má výnimku.)

Nasledovný mesiac sa bude niesť v podobnom duchu, akurát namiesto horúčkovitej aktivity pomaly upadneme do stavu otrávenia, vyvodzujem zo skúseností. Možno ma ale prekvapí a bude celkom iný. Napokon, vztiahnuté k tarotovým kartám, od tohto mesiaca by malo svetlo už iba rásť; najprv Hviezda, potom Mesiac, potom Slnko a napokon supernova v podobe Súdu a Vesmíru. 🙂

Aby sme si načas znovu mohli pripadať ako úplní blázni.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s