Osemnásť mesiacov po konci sveta

Tieto riadky píšem v predstihu, pretože v deň, kedy má blog uzrieť svetlo sveta, budem ďaleko mimo sietí. Síce… ktovie.

Slnko načas zadriemalo, ale začína sa opäť preberať pred príchodom astronomického leta. Napokon, vyplo sa k extrémnym výkonom, zjavne predčasne, keďže v poslednom týždni jeho žiara ochabla a necháva nám vydýchnuť pred minimálne mesiacom maximálok. (Snáď nie. Ale pokiaľ to tak bude, budem môcť tvrdiť, že som to predpovedala.)Tento mesiac je na hojdačke. Únava už odišla, možno iba tá vnímateľná časť, a nahradila ju zmes iných pocitov, ktoré sa zvyčajne združujú pod jednoduchým označením “stres”. Koniec školského roka je taký vždy; všetko treba dobiehať a kedy inokedy, keď nie na samom konci termínov?

A tak sa človek radšej zasmeje, aby sa nemusel rozčuľovať. Napriek tomu sa niekedy ani len smiať nedá.

Vlastne ma možno už aj ten stres opustil a všetko je mi srdečne jedno. To znamená “všetko je v mojom srdci jedno”.

Volajú ma teplé krajiny. V rámci odmeny zo školy. Inteligentný školský humor; za odmenu vás vedenie pošle na plavecký výcvik ako dozor spolu s vedúcim kurzu a niečo vyše dvadsiatkov tínejdžerov. 🙂

Idem teda vychutnať všetko, čo mi táto odmena prinesie, vrátane toho, čo očakávam, ale aj vrátane toho, čo ma prekvapí. Hoci tvrdím, že ma neprekvapí už nič. Potvrdilo sa mi to; pretože dôkazy dokazujú v konečnom dôsledku iba to, o čom ste sami pevne presvedčení.

P.S.: A aby som nezabudla, na ceste ma bude sprevádzať nový Sanderson.

2 thoughts on “Osemnásť mesiacov po konci sveta

    • Tie najnovšie sú dve; jedna je séria troch noviel, volá sa to “Tri tváre Brandona Sandersona” a všetky tri novely sú jednoducho skvostné; nevedela som prestať čítať. A hneď, ako som dočítala všetky tri, som začala tú knižku čítať odznovu, to ti dá takú približnú predstavu o tom, aké dobré to je. 🙂
      Druhá je prvou časťou príbehu, ktorý napísal pre deti, volá sa to Ritmatik a vzácne je to v slovenčine, pretože je to detská kniha (to je to jediné, čo z fantazijného žánru prekladajú do slovenčiny, lebo blbý jazykový zákon). Ale čítať Sandersona v akomkoľvek jazyku je zážitok a príbeh je naozaj milý; síce trochu strašidelný, ako sú napokon všetky jeho príbehy, ale milý.
      Momentálne som zasa v tom štádiu, že čakám na ďalšiu knihu 🙂 sľubuje pokračovanie Cesty kráľov, ale kedy to bude… ajáj. To už skôr druhý diel Ritmatika.
      Vždy je na čo sa tešiť. 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s