Návrat do minulosti

Ako prišiel pre nás učiteľov začiatok školského roka, začala som sa hrabať v textoch nesúvisiacich so školou; pre rovnováhu. A natrafila som na tento zápis.Je z októbra 2009, dávno pred koncom sveta a na počiatkoch mojej posadnutosti komunikáciou s bytosťami rôzneho druhu. Pamätám si to obdobie pomerne jasne a spätne ma to dosť desí, pretože je to tak trochu ako kladivom medzi oči 🙂 ale môže to byť odkaz pre niekoho, kto sa stretol s podobnými problémami.

Som doma… čistá, takmer suchá, v teple… ďakujem ti za to, že si v tých posledných dvoch dňoch bol veľmi mierny.
Poďme rovno na to, čo ti odkázal Raziel… že si máš usporiadať myšlienky
Chcela som najprv o inom… ale dobre, ako chceš. Ty si šéf.
Ide o to, že príliš balansuješ medzi naším svetom a vlastným svetom. To nie je dobré; cítiš, že niečo upieraš jednému aj druhému. Mala by si to skôr vnímať tak, že obom dávaš zo seba to najlepšie
Ale to bude dosť ťažké. Keď nie som s vami, tak mám trochu výčitky, že s vami nie som, a keď nie som s nimi, tak vlastne ani nemám výčitky… ale skôr to je tým, že keď som s nimi, vnímam to ako povinnosť, ktorú ste mi určili, to, že mám na nich pôsobiť… a nejako mi to príde zbytočné, alebo neadekvátne, keď sa pritom naozaj bavím.
Presne to je to, prečo si potrebuješ utriediť myšlienky. Nesmieš tak balansovať medzi dvoma protipólmi… musíš nájsť rovnováhu medzi svojou dušou a svojím telom. Oboje chce to isté; aby si bola v rovnováhe, vyrovnaná, aby si ani jednému neupierala to, čo dávaš druhému, pretože ony sú prepojené nádoby… a ak budeš niečo zazlievať jednému, bude trpieť aj druhé. Rozumieš tomu?
Michael, ja vážne nie som sprostá… 🙂
Takže by si na tom mohla pracovať. Jednoducho ži… bez toho, aby si sa mi stokrát za víkend ospravedlňovala za to, že si so svojou rodinou alebo že čítaš knihu či pozeráš telku a nehovoríš so mnou. Ty so mnou si neustále, respektíve ja s tebou… tak prečo sa k tomu neustále vraciaš? Ja predsa rozumiem tomu, že máš svoj hmotný život. Je to prirodzené; ty si v hmotnom tele, a preto sa jednoducho musíš starať aj o hmotný svet
Ale…
Žiadne „ale“ nechcem počuť. Prestaň si vyčítať veci, ktoré sú prirodzené… myslím, že si to bola ty, kto povedal „ľudia nie sú zvyknutí na to, že im stále visíte v hlave“… 🙂
Michael… ja som teraz niekde inde ako som bola vtedy.
A to je ten problém. Ty si sa odtrhla príliš. Ako si takto chcela prežiť ešte celé tri roky? A čo ak ich bude viac, ako ti to už aj napadlo? Čo budeš robiť, keď Zem prejde do štvrtej dimenzie a ty zistíš, že sa vlastne nič nezmenilo a tvoje telo je stále zviazané s tvojou dušou?
Hm… to je dobrá otázka.
Isteže je to dobrá otázka… mala by si sa nad tým zamyslieť
Michael, teraz hráš na strunu viny a ja môžem pokojne konštatovať, že nie si príliš úspešný, aby si ju rozoznel celkom čisto. 🙂
To ma teší… ale bolo by ešte lepšie, keby si tú strunu nedokázala rozozvučať ani ty sama; presne tak, ako si to spravila tento víkend. Keď si si ma zavolala večer, ospravedlňovala si sa mi a ja som sa jednoducho musel s tebou milovať, aby si nemala taký zlý pocit, že si so mnou nebola celý deň. Tým pádom tlačíš seba niekam, kde nechceš byť, a mňa tiež… a to už nie je dobré
Myslím, že rozumiem… pošleš mi teda toho Jophiela, alebo sa so mnou budeš trápiť sám?
Asi sa s tebou budem trápiť sám… 🙂
Ten hlboký povzdych… 🙂 ale som rada, že v tom bol ten úsmev.
Keby som tam toho smajlíka nedal, tak si znovu dole… Ty nás považuješ za diktátorov, ktorí ti upierajú život, čo si si tak veľmi chcela odžiť?
Nie… nie ste diktátori. Len výcvikoví vedúci. 🙂
Haha 🙂 znovu vážne, prosím. Neospravedlňuj sa… vyznieva to, akoby si nám bola podriadená. A nie si – ty si rovnocenná. Už som ti to hovoril a zjavne ti to budem musieť povedať ešte párkrát: ty si rovnocenná s nami. Si zodpovedná za to, čo robíš, za to, čo hovoríš, a my ťa viac nemôžeme k ničomu nútiť. Máš moc, za ktorú si zodpovedná. A neospravedlňuj sa… bol to tvoj otec, ktorý ti povedal, že sa nemáš ospravedlňovať. Vyznieva to potom totiž tak, že si niečo nespravila správne… ale Jophiel ťa učil, že neexistuje nesprávna cesta. Že všetky, po ktorých kráčaš, sú správne

Je to poučenie o tom, že všetky svety sú prepojené, vždy a za každých okolností. Že hoci niekedy vyzerajú inak, stále sú rôzne veci tým istým, len z iného uhla pohľadu. A tiež, že v každom človeku je anjel, aj v tých, ktorí vás privádzajú do zúrivosti, pretože vás tým niečo učia.

A nakoniec, že všetko je o uvedomení si rovnocennosti všetkého a všetkých a zodpovednosti za seba a voči ostatným.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s