Dvadsaťjeden mesiacov v novom svete

Celkom úprimne – leto odišlo. Ešte chvíľku sa bude tváriť, že je babie, ale v skutočnosti už  nie je ani to. Niekoľko posledných dní na rozlúčku je síce fajn, ale nikomu, milé slniečko, nezalepíš oči teplotami, ktoré sa iba sťažka vyštverajú nad dvadsať. A už vôbec nie prízemnými mrazíkmi vhodnými skôr pre druhú polovicu októbra ako druhú polovicu septembra. (Alebo som už taká rozmaznaná “starými zlatými časmi”, ktoré si tak ako všetci ostatní poriadne nepamätám?)

Jednoducho – uplynul ďalší mesiac. Tak trochu tomu neverím, ako si sadám k počítaču takmer o šiestej večer hneď po návrate z práce (viete, končí jeden projekt a začína ďalší. A pomedzi to je tento školský rok poznačený hneď zo začiatku toľkými zmenami a zmätkami, že je vôbec škoda o tom začínať, pretože tak skoro neskončím). Lebo fakt – tri týždne nového školského roka uplynuli a ja sa divím, ako sa do toho posledného týždňa stihlo zmestiť desať dní a do tohto prvého pracovného ďalšie tri.

Presne tak sa cítim. Akoby sa dni naťahovali (ale nie časovo) a postupne sa do nich nahrávalo čoraz viac úloh. Viem, že prirodzene je ľudský organizmus nastavený na biorytmus dvadsiatich piatich, nie dvadsiatich štyroch hodín, ale obávam sa, že to, čo mi chýba, je o čosi viac ako hodina denne. Okrem webového pripojenia, ktoré mi chýba v škole takmer permanentne (pretože proces informatizácie výchovno-vzdelávacieho procesu napreduje, ale škola stále funguje na pôvodných rozvodoch, ktoré jednoducho nestíhajú), mi chýbajú denne asi dve hodiny. A to nielen cez deň. (Mimochodom, mám prosbu. Ak ste niekto zachytili mimoriadne dôležitú správu o skracovaní dní, ktoré nariadilo niektoré z našich ministerstiev, prípadne nejaká euroorganizácia či svetová organizácia, informujte ma. Akosi mi to v záplave ďalších vecí ušlo. Vopred ďakujem.)

A tak, po skompletizovaní jednej pracovnej záležitosti, na ktorú sa pracovným počítačom napájam na domácu sieť kvôli zosynchronizovaniu zdieľaného priečinka, sa postupne vrhám na ďalšie. Učím menej ako minulý rok (papierovo), a pritom učím viac (pocitovo). Možno to len príliš dramatizujem a je za tým obyčajné starnutie. Napokon, vediac o svojich dramatizačných sklonoch, to nie je celkom zavrhnutiahodná hypotéza. Na jednej strane to beriem ako zavŕšenie istého cyklu, koniec jednej etapy (ten prvý projekt – konečne), na druhej strane…

Príde mi celkom príznačné, že nasledujúca tarotová karta ma vracia späť na začiatok; pretože, úprimne povedané, som z toho celého Blázon. 🙂

2 thoughts on “Dvadsaťjeden mesiacov v novom svete

  1. Ahoj Dae, ja mám tiež ten pocit, že jeden deň má X hodín a týždne neuveriteľne rýchlo bežia. Ktovie, čím to je. Nejaký čenel na túto tému? 🙂 Možno trochu cukru? 🙂

    • Cukor… to by mohlo krátkodobo pomôcť 🙂

      Práve dnes som bola na jednom takom vyšetrení zdravotného stavu pomocou zázračného prístroja a zistili mi, že sa mi dvíha hladina tuku v tele, mám oslabenú kostru a vážim menej, ako by som na svoje parametre mala. Tak s cukrom a inými vecami budem chvíľu opatrná a budem sa orientovať na vlákninu a bielkoviny 😀

      Channel by nebol zlý 🙂 premyslím a uvidím, čo z toho vzíde (ale pokiaľ sa niekomu nebude chcieť odpovedať, dostanem s pravdepodobnosťou rovnou takmer jednej odpoveď “nezvládli ste chronokinézu” 😀 )

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s