Dvadsaťdva mesiacov v novom svete

Za oknom panuje chlad a dnešný upršaný deň je vlastne len vyvrcholením kolísavých nálad, ktorými sa prezentoval tento uplynulý mesiac po konci sveta. Chvíľu sa zdalo, že je všetko v poriadku a nebodaj to babie leto aj príde, ale… Počula som na to jeden skvelý vtip; v predpovediach počasia stále hlásili babie leto – teda obdobie typické ustáleným počasím. Nuž, ustálené bolo – stále bolo nanič. 🙂

Hektické obdobie pokračovalo… okrem školení na poslednú chvíľu (kvôli dobiehajúcemu jednému projektu) sa mi do programu dostalo prechladnutie a nevydržala som to; rozhodla som sa byť zodpovedná k sebe aspoň čiastočne a spravila si extra predĺžený víkend v rozsahu štyroch dní. Najlepším liekom na prechladnutie sú slepačí vývar s kopou cesnaku, extra dávky vitamínu C a B komplexu a rečový zákaz v pokojnom prostredí štyroch stien, kým ostatní ľudia sú v práci. (Toto si viem predstaviť raz mesačne v rámci psychohygieny. Optimálne ešte bez napojenia na siete akéhokoľvek druhu, ale táto požiadavka by ma asi vrhala do zúfalých a nie pohodových stavov.)

Čoskoro prídu prvé prázdniny v tomto školskom roku a ani sa to tak nezdá, pretože hoci koniec októbra sa naozaj neodvratne blíži a tak ako vždy v posledný októbrový víkend sa v túto noc zo soboty na nedeľu vraciame z letného do skutočného času, práce je stále viac ako dosť. V posledných týždňoch trpím zabúdaním – môj stolný kalendár, kam som si navykla značiť všetky udalosti od odpadnutej alebo suplovanej hodiny cez školské akcie, náhradné voľná a dovolenky až po laboratórne práce a písomky, zažíva neobvyklé nálety nárazových zápisov, ktoré väčšinou pribudnú asi tak deň predtým, ako sa naozaj majú uskutočniť. Nič extra hrozné, poviete si, ak by to nebolo tak, že tie zápisy tam mali byť minimálne týždeň. Ale, zatiaľ si klopkám na čelo, pretože z dreva sa už dnešný nábytok nevyrába, zázračné záložné pamäťové systémy ešte nezlyhali.

Teším sa. Pretože ma ešte čakajú dva najkrajšie mesiace školského roka, november a december, a najkrajšie sú preto, lebo sa ešte môžeme utešovať tým, že do maturít ostáva nejaký ten čas. Po Novom roku už budeme tlačení zmenou čísla na konci roka – a to nám bude pripomínať, že maturity sú za dverami. Znovu. A tak, kým ešte môžem, vychutnávam prácu na projektoch a úlohách z dištančného vzdelávania s nejasnou pripomienkou, že by som sa konečne mohla dostať k prvej atestačnej skúške (ktorá sa môže robiť po piatich rokoch učiteľskej praxe a ja tento čas už zdvojnásobujem). Úlohy treba ale zo zoznamu odškrtávať postupne; a kdesi na konci toho zoznamu by vždy mala byť poznámka o tom, že sa zoznamom netreba trápiť.

Aj to som sa naučila. Síce ešte pred koncom sveta, ale platí to hlavne po ňom.

Fáza Blázna je teda ukončená. Cyklus sa skončil a začína znovu, ak všetko má fungovať znovu v cykloch.

Ale pred koncom sveta som sa naučila aj to, že špirála je lepšia ako cyklus. 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s