Dvadsaťpäť mesiacov v novom svete

Vonku mrholí, sneh, ktorý napadol minulý týždeň, sa takmer okamžite roztopil (teda potom, ako sa zmenil na ľad a ukryl sa ešte pod čerstvým snehom číhajúc na ničnetušiace obete) a zima je prakticky na dovolenke na Seychellách. Niežeby uplynulý mesiac priamo porušoval tradície, ale tradície boli – minimálne z môjho pohľadu – jeho nosnou témou.

Vyvrcholenie, ku ktorému došlo počas tohto mesiaca, nebolo nečakané. Z pracovného hľadiska to bol koniec polroka, ktorý očakával každý vrátane študentov a ich rodičov (aj keď niektorí študenti by možno polrok najradšej vynechali – celý vrátane tých piatich mesiacov strávených v škole, teda minimálne podľa účasti, respektíve zapojenosti do diania), z osobného hľadiska to bol taký malý rozpad. Fragmentácia. V počítačovej oblasti – vraj je dobré z času na čas disk defragmentovať, aby sa prečistil. V ľudských vzťahoch je niekedy asi potrebná fragmentácia, aby sa mohli nanovo sformovať a aby ľudia v nich zainteresovaní mali čas popremýšľať, ako by sa veci mali uberať ďalej.

Uplynulý mesiac bol dvadsiaty piaty – dvadsaťpäťka je symbolom človeka dívajúceho sa na seba v zrkadle. Človeka ponárajúceho sa do seba. Meditujúceho človeka. V ideálnom prípade človeka vyváženého a v harmónii so svojím okolím. Dá sa hovoriť o vyrovnanosti, keď balansujete na skalnej ihle nad rozbúreným morom? Nuž, pokým nespadnete, tak určite áno. (Necítim, že by som balansovala na skalnej ihle nad rozbúreným morom. Tá moja skalná ihla je dávno podopretá dodatočnými oporami, ktoré udržiavajú celkom pohodlný posed v stabilnej pozícii.)

Premýšľala som o tom minulý týždeň – napísať blog, či nenapísať blog? Ticho je mi v tomto období ale bližšie ako slová, a tak som napokon nenapísala nič. Na druhej strane ma nič netlačilo k tomu, aby som písala. Toto obdobie nie je ničím výnimočným; slov je dosť v pracovnom svete. V súkromnom si ich radšej nechávam dozrieť, možno trochu skvasiť a potom ich po dúškoch pijem ako liečivo – v malých dávkach a viac či menej pravidelných časových intervaloch. Premýšľam, či mi to tak vyhovovalo vždy; a nie, nie vždy to tak bolo. Ale aj slová treba vyliať hneď potom, ako skysnú, aby – nebodaj – celkom nezhorkli.

Čaká ďalší mesiac; ten, ktorého dvadsaťšestka hovorí o partnerstve, o zrkadlení svojej druhej polovice. Ako sa hovorí, uvidíme. Ak dovtedy neoslepneme.

2 thoughts on “Dvadsaťpäť mesiacov v novom svete

    • Nuž, dá sa to chápať v doslovnom alebo prenesenom význame. Verím, že doslovne neoslepnem 🙂 ale mohlo by sa mi stať, že oslepnem v tom prenesenom význame; že niečo prehliadnem alebo že sa rozhodnem to ignorovať. Tak len preto. 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s