Dvadsaťšesť mesiacov v novom svete

Ako popísať uplynulý mesiac? Nuž, prišla zima. Na chvíľu postrašila. Potom, aby upevnila svoje postavenie, ešte asi týždeň a pol bola zima – a teraz sa už znovu pomaly sťahuje preč. Dá sa ale predpokladať, že ešte nepovedala svoje posledné slovo, pretože okolo ciest stále vidieť pôvodne biele vankúše prikrývky, z ktorých sa príroda v nepokojnom spánku postupne odkopáva. Je tiež celkom možné, že dodatočne požiada o ďalšie prikrývky. V noci predsa ešte len z času na čas mrzne.

Pracovne bol uplynulý mesiac pokojný. Aj vzťahovo bol uplynulý mesiac pokojný, teda z istého pohľadu na vec. Z iného zasa nie, ale keďže sa všetko vyriešilo k (zatiaľ) všeobecnej spokojnosti, je tu nádej, že v konečnom dôsledku to budú všetko dôvody pre úsmev v budúcnosti. Dalo by sa povedať, že nič nie je také hrozné, ako to na začiatku vyzerá; tento výrok, podobne ako mnohé iné, sa ale vždy dá interpretovať dvojzmyselne.

Čo mi pripomína moje začiatky s výcvikovými vedúcimi, ako som kedysi volala hlasy v mojej hlave. 🙂

Posledný mesiac bol, ako sa naň teraz dívam, o prehodnocovaní vzťahov s rôznymi ľuďmi – v súkromí aj v práci (napokon, ako často súkromie preniká do pracovných vzťahov a ako často práca preniká do súkromných vzťahov!) na rôznych úrovniach. Mala by som sa cítiť obohatená o mnoho vecí; v skutočnosti tak trochu tuším, že som nezachytila ani polovicu z toho, čo ma tieto prehodnocovania mali naučiť. (Ale ja sa k tomu časom dostanem. 🙂 ) Podobne ako vždy v rámci vzťahov, tento mesiac bol novým nazeraním na seba samu a symbolom zdvihnutého prstu samej sebe, upozornením na niečo, čo som považovala už za vybavené.

Ešte stále mám svoje rezervy. Na druhej strane ma to vlastne ani neprekvapuje; v istom zmysle si môžem povedať mission accomplished.

Pretože za vlastné hranice môžeme siahnuť iba vtedy, ak presne vieme, kde sú.

A to je výzva do každého mesiaca.

2 thoughts on “Dvadsaťšesť mesiacov v novom svete

  1. Ahoj Dae,
    neviem či si ma pamätáš, ale kedysi sme boli v intenzívnejšom kontakte, ba sme sa dva krát stretli. Vtedy som pravdepodobne vystupovala pod prezývkou Myiu. No nakoniec to upadlo do tmavých hlbín. Poslednou dobou som si na teba spomenula, keď som začala prepadať retrospektíve môjho duchovného života a div sa svetu, podarilo sa mi naraziť na tvoj blog a to som ta ani cielene nehlada. O_O
    A to som sa už držala toho názoru, že už na teba nikdy nenarazím, lebo na ostatných známych blogoch som tvoju aktivitu nevidela.

    • Ahoj,

      isteže si ťa pamätám; vždy, keď sa niekde aspoň okrajovo mihne Trenčiansky kraj, spomeniem si na teba a v poslednom čase som si tiež na teba párkrát spomenula aj mimo takýchto správ 🙂 stačí si spomenúť na kyvadlo a démonické požiadavky kameňov 🙂
      Som zatajená. Minimálne na blogoch, hoci viem, že na mňa niektoré ezoterické blogy odkazujú. Takže… náhody sa dejú vždy vtedy, keď ich nečakáme. 🙂
      Verím, že sa ti darí a snáď sa niekedy zasa uvidíme (ak nie priamo, tak aspoň virtuálne 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s