Dnešný deň zahrialo slnko, rozohnalo mraky a ochladilo tým trochu nadchádzajúcu noc; dôkaz toho, že protiklady sa priťahujú. Teploty ale neklesajú pod nulu, aspoň nie dlhodobo, a tak je koniec tretieho roka po konci sveta taký… teplý. Takmer ľudsky teplý.
Prešli tri roky od konca starého sveta a ten nový sa zbiera na nohy, tak ako trojročné dieťa už robí sebaisté kroky, no ešte potrebuje podporu rodičov. Rovnováha môže stále kolísať, hoci sa zdá, že všetky základy by mali byť zvládnuté… tak aj tento nový svet kolíše na ešte stále neistých nohách a čaká, čo z neho spravíme.
Posledný mesiac bol únavný, ale bohatý na zážitky a rôzne činnosti, a tak som spokojná, že sa dostal tam, kam sa dostal. Popri práci som zaregistrovala rôzne pokusy našej “vrchnosti” o predvolebné aktivity (pretože už sa oficiálne začala volebná kampaň); ešteže tá hlava stále drží a neodkrúti sa ani pri päťdesiattisícom použití za niekoľko dní. Na vyrovnanie v tomto mesiaci bolo viacero milých alebo vtipných (alebo zároveň) vecí zo školského života. Nemenila by som dokonca ani po tom bolení hlavy za posledného jeden a pol týždňa.
Začiatok ďalšieho mesiaca – a ďalšieho roka – sa pre mňa ponesie v pokojnom duchu (taký je môj predpoklad, uvidíme, či sa aj naplní) a teším sa naň. Vlastne som presvedčená, že sa naň teší väčšina ľudí v blízkom aj ďalekom okolí – a tak len zaželám, aby tie ďalšie dni, patriace tridsiatemu siedmemu mesiacu po konci sveta, boli pokojné a príjemné. Tridsaťsedmička je predsa spojením dvoch duchovných čísel – trojky a sedmičky – a prenesie nás do roka, ktorý síce končí číslom Veže a preto prináša varovanie, no z výšok je vždy najkrajší pohľad na panorámu.
Tak užívajme panorámu.
Dae 