Zavládla zima, teploty klesli pod nulu a slnko, hoci svieti intenzívne a neskrýva sa, má slabé zuby na to, aby roztopilo sneh, ktorý ešte iba prednedávnom napadol. Sneh je tá najlacnejšia skrášľovacia procedúra; pod ním nevidieť ani rozbité chodníky či cesty, ani odpadky mimo kontajnerov a iné nedostatky, ktoré kolú oči, keď sa roztopí. Je celkom dobrá šanca, že to takto chvíľu ostane a treba si tento stav užiť, kým sa ešte dá.Sneh bol kedysi pre mňa metaforou liečby na všetko zranené, prikrývkou, ktorá ukrýva slzy a kladie na bezbranné tváre masku vyrovnanosti s vlastným osudom. Snehové vločky mali tisíc významov a strážili všetko to, čo potrebovalo ostať ukryté. Boli niečo ako anjeli milosrdenstva, ktorí sú tam vždy, keď treba, bez toho, aby bolo treba o ich prítomnosť žiadať; a zakaždým, keď prišli, brala som to ako signál toho, že čosi treba ukryť a nechať to spať.
Uplynulý mesiac prešiel spolovice hladko a potom sa obrátil. Kým ešte doznievali pokojné dni medzi štyrmi stenami, cítila som sa pripravená vrátiť sa späť do práce (aj keď som predpokladala, že ma to omrzí, hneď ako sa začne polročný zhon). Mali sme dostatok dní na to, aby som sa dala psychicky do poriadku, aby som sa tešila na ďalšiu etapu toho, čomu sa v podstate nedá vyhnúť. Jedine, žeby ste nechceli dosahovať žiadne ďalšie ciele.
Niekedy mi prekáža, že viem tak dobre odhadnúť budúci chod udalostí a že som si presne určila (tak ako vždy, položartom a polovážne), že optimizmus ma po dvoch dňoch prejde.
Momentálne teda utíchol zhon okolo polročnej klasifikácie, dotiahlo sa takmer všetko, čo bolo treba, a ostatné sa bude riešiť priebežne. Nasledujúci mesiac sa možno celý ponesie v inom ako idealistickom režime; dve duchovné čísla do seba narazili, rozpojili sa a jedno z nich sa zacyklí samo do seba.
Iba premýšľam, či sa celkom nezadrhne samo v sebe a nebude sa vedieť ďalej pohnúť. Možno bude jeho snaha neúspešná. Ale o neúspechu sa predsa vopred neuvažuje.
Dae 