Štyridsať jeden mesiacov v novom svete

Tak, ako sa to dalo čakať, prichádza pomaly ale isto leto; slnko ostáva na vychádzkach dlhšie, pravdepodobne je to odmena za dobré správanie, a líha si naozaj na krátky čas. Už len jeden mesiac a nastane najväčšia žúrka v roku, najdlhší deň a najkratšia noc súčasne. Zapadá to tak trochu do mojej teórie, prečo práve bociany boli obvinené z nosenia detí; približne deväť mesiacov po tejto veľkej žúrke, keď prilietali bociany späť z teplých krajín, sa asi rodilo viac detí než obvykle. Len teraz ešte vymyslieť rovnako dobrú teóriu na vrany. 🙂

Podobne ako sa mi v poslednom takomto zápise zdal uplynulý mesiac hektický, tento bol hektický rovnako alebo viac. Všetko napokon dopadlo tak, ako malo, prešli maturity (aspoň teda na našej škole) a cez tento víkend sa dalo aj lepšie spať (napriek stúpajúcim teplotám v noci). Pre prírodu je časom nového začiatku prelom marca a apríla, pre mňa prelom mája a júna, pretože končí školský rok, maturanti odchádzajú a ja cítim nutkanie očistiť vonkajší aj vnútorný priestor od všetkých zvyškov, ktoré sa tam nahromadili počas predošlých deviatich mesiacov. (Od septembra, aby nedošlo k nedorozumeniam. 🙂 )

Uplynulý mesiac bol náročný, ale ukončila som ho s ľahkou dušou, napriek tomu, že jeho posledný týždeň bol mimoriadne náročný najmä po psychickej stránke. Môj predošlý výlet do odľahčených, nie príliš materiálnych sfér, bol len ochutnávkou, teraz budem mať ale naozaj čas sa na túto vopred preskenovanú cestičku vrátiť a prejsť si ju podrobnejšie, snáď aj pomalšie a dôkladnejšie. Totiž, hneď potom, ako si v práci načrtnem a dotiahnem všetko, čo by som chcela ešte stihnúť do konca školského roka. 🙂

Nadchádzajúci mesiac bude význačný, pretože je konečnou odpoveďou na všetko; číslo 42, ktoré je v knihách Douglasa Adamsa čarovné a z môjho pohľadu je to hmota dívajúca sa na svoj zrkadlový obraz; pohľad na svoju podstatu a náčrt nových možností do budúcnosti. Čaká ma mesiac, ktorý mi snáď umožní usporiadať si myšlienky a sformovať svoje vízie vo viacerých sférach existencie, v čisto materiálnej, v materiálno-duchovnej a v čisto duchovnej. (Ak ich bude viac, určite to zasiahne aj tie ďalšie.)

Kedysi sa hovorilo “naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí”; kto by tušil, že budovatelia svetlejších zajtrajškov boli takí vizionári. 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s