Prichádza zima. Ešte nie je celkom jej čas, ale cítiť ju vo vzduchu, ako pripomienku, ako studený vietor, ktorý sa vzoprie proti vám. Slnečné lúče slabnú, hoci sa stále snažia preraziť chlad nahromadený v noci. Morena, kráľovná zimy, ale neúprosne odstriháva kúsky dňa a dáva tak väčší priestor noci, jej skrytému sídlu. Možno vlastne ani nie skrytému. Každopádne – nech sa kalendár akokoľvek snaží zakryť, že ešte nie je celkom zima (a nie je), rozhodne prichádza. Winter is coming.
Uplynulý mesiac bol pre mňa mesiacom upevňovania novonadobudnutých zvykov. Premýšľala som nad tým, čo mi priniesli dve štvorky a mesiac pred týmto; nesformulovala som si, čo vlastne pre mňa tie dva uplynulé mesiace skutočne znamenali. Ale faktom je, že som si zaviedla nové zvyky, ktoré nie sú až také nové, iba sú podstatne pravidelnejšie. Áno, tento mesiac bol upevňovaním nových zvykov. Mimo práce. Pretože to je moja súkromná oblasť, tá oblasť môjho života, ktorú dokážem priamo formovať a ovplyvniť.
Niekto by to mohol nazvať náhodou, niekto prirodzeným chodom vecí a niekto možno predurčením či plánovanou skutočnosťou (vedome alebo podvedome). Nech sa to už stalo akokoľvek, stalo sa to naozaj prirodzene. Zvyky, ktoré posledné dva mesiace upevňujem, sú výsledkom nie nútenej zmeny, ale chcenej a želanej zmeny. Stačí si preto iba želať? Nie, nestačí. Stačí si želať a veriť, že sa to nejakým spôsobom stane? Moja osobná skúsenosť potvrdzuje, že áno, ale je to iba moja osobná skúsenosť a iní ľudia môžu mať iné osobné skúsenosti v podobných situáciách. Čoraz viac si uvedomujem, že som takpovediac dieťa šťasteny; vždy, keď potrebujem riešenie konkrétnej situácie, naskytne sa. Len tak, prirodzene. Pretože ho práve potrebujem.
Od konca sveta uplynulo štyridsať šesť mesiacov. Chaldejci končili svoj číselný rad pri päťdesiat dvojke. Iba pred niekoľkými dňami mi napadlo, kedy vlastne chcem ukončiť tieto zápisky po konci sveta; prirodzene mi napadlo, že to bude číslom 52. Možno je to v čísle 46, ktoré práve skončilo, pretože je to číslo hmoty obohatené o harmóniu, súlad… vnútorný mier. Čo iné je láska ako uzavretie paktu o neútočení?
Nasleduje mesiac, v ktorom sa rozlúčime s tými, ktorí odišli a mesiac, ktorý bude niesť vibrácie čísla 47. Hmota obohatená o duchovno, z prirodzeného súladu prechádza do prirodzeného rastu, kedy sa opäť naštrbia vonkajšie hranice – cielene a vedome. Kam sa posuniem z miesta, kedy som si upevňovala svoje nové zvyky v súkromnom živote? Posuniem ich do profesijného života alebo sa iba prehĺbia v súkromnom? Tak trochu sa obávam toho, že ani jedna cesta nie je celkom želaná; ak sa posunú do profesijného života, bude to chcieť podstatne viac úsilia, ak sa iba prehĺbia v súkromnom, vzdiali to od seba dve fázy môjho života ešte viac, ako sú vzdialené teraz.
Možno nastane jednoducho čas na ďalšie riešenie.
Dae 