Päťdesiat dva mesiacov v novom svete

Uplynulý mesiac bol hodný svojho mena. Vystriedal teplo, zimu, sucho, dažde, nevľúdnu aj príjemnú tvár, nechal nás chvíľu pochybovať, či je naozaj jar alebo jeseň a dovolím si tvrdiť, že nás naozaj doplietol; skutočný mesiac bláznov. Slnko bolo štedré aj skúpe, zamračené aj rozosmiate. V tomto mesiaci nechýbalo jednoducho nič. Bol dokonalý.

Dokonalosť je zvláštny atribút. Kedykoľvek hovoríme o čomsi dokonalom, väčšina ľudí si predstaví bezchybnosť. Dokonalosť má ale od bezchybnosti ďaleko – ak je niečo dokonané, je to ukončené. Koniec neznamená, že cesta sa prešla bezchybne, znamená iba to, že bola ukončená a nič sa na nej viac nedá zmeniť. Každý z nás asi už nejakou cestou (alebo udalosťou, ak vám je tento výraz bližší) prešiel a väčšinu času určite neboli bezchybné. Každopádne – vo chvíli, kedy sú ukončené, si môžete vydýchnuť, zasmiať sa nad chybami (prípadne sa z nich poučiť) a ísť ďalej. Je dokonané.

Tajne som si určila, že tento zápis Denníka po konci sveta bude posledný, pretože sa spája s posledným číslom chaldejského numerického systému. Neplánovala som si to od začiatku; nejako to vyplynulo zo stavu, aký veci nabrali. Tak či tak nehovorím, že bude naozaj posledný. (To len ak by mi náhodou budúci mesiac nedalo a znovu by sa tu niečo objavilo. Chránim sa pred budúcim zlyhaním, čo je celkom šikovný trik, ak vás niekto v budúcnosti chce obviniť z nedodržania slova. 🙂 ) Ale faktom je, že tento mesiac sa stalo niekoľko vecí, ktoré tak prirodzene ukončili určité dlhodobé pôsobenia v mojom živote. Iné sa zasa nezmenili. 🙂 Všetky cesty (alebo udalosti) sa končia až vo chvíli, kedy srdce už nebije, pľúca nedýchajú a mozog konečne prestane smažiť (vybudzovať, ak je slovo smažiť príliš expresívne) sám seba elektrickými výbojmi.

A tak len naznačím do budúcnosti, že tie veci, ktoré sa zatiaľ nezmenili, sa možno zmenia v budúcnosti. Možno nie. Možno ich nahradia iné. Možno sa dané okolnosti iba mierne pozmenia, tak, že to nebude ani rozpoznateľné, ale predsa to tam bude. Napokon, do konca školského roka ešte nejakých pár týždňov chýba; v túto chvíľu sa reálne nič nekončí. 🙂

Každý koniec je iba krátkym nadýchnutím sa pred ďalším začiatkom.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s