Tridsať štyri mesiacov v novom svete

Počasie sa upokojilo. Možno to ťažko nazvať ustálením, ale teploty poklesli na jesenné hodnoty, babie leto síce nebude, ale komu to prekáža… vlastne, viem, že to ľuďom prekáža. Tak to ale jednoducho funguje. Dni sa skracovali a stále sa skracujú, slnko svieti čoraz menej intenzívne, zem intenzívne pije všetko, čo zameškala počas leta a všetko sa pomaly balí do hrubších vrstiev. Vrátane ľudí.

Čítať ďalej

Tridsať dva mesiacov v novom svete

Uplynulý mesiac mal jemnejší rozbeh a záver, to uprostred bolo suché, nevľúdne a hraničné. Je paradox, keď ochladenie o dvadsať stupňov beriete ako pozitívnu správu; ale môcť cítiť teploty pod dvadsať bolo skutočným vyslobodením.  (Neviem, čo viac dodať z hľadiska počasia. Pravdepodobne sa neodvolateľne uvarila oblasť analyzujúca počasie alebo aspoň chcejúca ho akokoľvek poeticky komentovať.)

Čítať ďalej

Tridsať jeden mesiacov v novom svete

Slnko, slnko, slnko; akoby celý svet mal skončiť o päť miliárd rokov skôr ako sa zo Slnka naozaj stane červený obor. Nie je červené. A ani sa nezdá obrovské. Ale to, koľko vody vyťahuje zo zeme a koľko málo jej vracia, sa snáď aspoň trochu podobá tomu, aké to bude o tých niekoľko miliárd rokov. Čas nepracovania, čas praženia sa a takmer čas modlenia sa; aby to celé už skončilo.

Čítať ďalej

Tridsať mesiacov v novom svete

Po tropických horúčavách prišlo opäť obdobie na prelome jari a leta. Značne sebecky si želám, aby takéto počasie trvalo celé leto – slnko sa z času na čas skrýva za oblakmi, občas pofúkne vietor, teploty sa držia okolo dvadsiatky a keď prší, je to príjemný dážď a nie predpríprava na parnú saunu. Ja viem; mnohí si budú rovnako sebecky želať, aby bolo leto naozaj slnečné a horúce, pretože inak sa ani neoplatí chodiť na kúpaliská a chytať bronz. Nuž, chytajte si akékoľvek kovy chcete. Napokon, vždy sa budem vedieť zavrieť medzi štyrmi stenami, teda v prípade núdze.

Čítať ďalej

Opticky dlhý týždeň

Základné pravidlo čo najjednoduchšieho prežitia v ľudskej spoločnosti znie tak, že javy, situácie, veci a aj samotní ľudia by mali byť usporiadané do relatívne pravidelných skupín kvôli ľahšej identifikácii. Poznáte to; niečo je príjemné, niečo vítané, niečo želané, niečo potrebné, niečo lacné, niečo drahé a tak podobne. Čas takisto delíme do pravidelných skupín – večnosť sa delí na tisícročia, tie na stáročia, tie na desaťročia, tie na roky… Štvrtý rozmer, podobne ako ostatné tri, sa s nami vie zahrať v tom zmysle, že sa zdanlivo vyvlečie zo skupín, ktoré sme mu určili. Tak existujú opticky krátke a opticky dlhé týždne.
Čítať ďalej

Dvadsaťdeväť mesiacov v novom svete

Zamrznutí sa snáď len o čosi oneskorili; týždňový sklz sa prejavil v dvoch posledných dňoch. Alebo sa mýlim a stále je iba apríl? Napriek tomu, že všetko zelenie, kvitne, vonia, bzučí a bubnuje na okná? Ktovie. Ktovie, za čím plače tohtoročný máj; možno za stratenou jarou alebo príliš predčasne nastúpivším a rovnako rýchlo odíduvším letom. Ktovie, či ešte aspoň sčasti nejaké to leto bude. Čítať ďalej

Dvadsaťosem mesiacov v novom svete

Zdá sa, že zima naozaj odchádza. Ktovie, či nadlho, pretože predpovede skôr tvrdia, že nie. Tak, ako dnes slnečné lúče pečú ako o život, tak sa pravdepodobne budú o pár dní skrývať s výhovorkou, že všetkého veľa škodí. Aj zimy veľa škodí, obzvlášť, keď čakáte jar a zabudli ste, že vo vnútrozemských podmienkach sa striedanie ročných období posunulo k úspornejšiemu duálnemu systému. Vždy, keď si ten duálny systém pripomeniem, mi na um príde jeden chlapík z Ameriky voľakde spod hôr, ktorý hovoril, že u nich sú len dve ročné obdobia: zima a júl. Ktovie; možno sa raz dočkáme aj toho.

Čítať ďalej

Dvadsaťšesť mesiacov v novom svete

Ako popísať uplynulý mesiac? Nuž, prišla zima. Na chvíľu postrašila. Potom, aby upevnila svoje postavenie, ešte asi týždeň a pol bola zima – a teraz sa už znovu pomaly sťahuje preč. Dá sa ale predpokladať, že ešte nepovedala svoje posledné slovo, pretože okolo ciest stále vidieť pôvodne biele vankúše prikrývky, z ktorých sa príroda v nepokojnom spánku postupne odkopáva. Je tiež celkom možné, že dodatočne požiada o ďalšie prikrývky. V noci predsa ešte len z času na čas mrzne.

Čítať ďalej

Dvadsaťpäť mesiacov v novom svete

Vonku mrholí, sneh, ktorý napadol minulý týždeň, sa takmer okamžite roztopil (teda potom, ako sa zmenil na ľad a ukryl sa ešte pod čerstvým snehom číhajúc na ničnetušiace obete) a zima je prakticky na dovolenke na Seychellách. Niežeby uplynulý mesiac priamo porušoval tradície, ale tradície boli – minimálne z môjho pohľadu – jeho nosnou témou.
Čítať ďalej

Dva roky v novom svete

Človek by to ani nezbadal; ani by si to neuvedomil, len zrazu by dni boli prikrátke. Zima si tohto roku dáva poriadne načas – mimochodom, vedeli ste, že z posledných desiatich decembrov bolo teplých až sedem, slovom sedem? Globálne oteplenie teda naozaj je. Jediné, čo ešte nie je celkom potvrdené, je otázka dopadu ľudskej činnosti na tento jav. A ktovie, či v rámci našich krátkych životov na to niekedy nájdeme dostatočne uspokojujúcu (z hľadiska vedy, čiže dôkazmi dostatočne podloženú) odpoved.

Čítať ďalej