E = m.c.c

Vedci údajne majú dôkaz o existencii duše.

Dvaja Američania, ktorí sa opierajú o kvantovú teóriu vedomia, tvrdia, že duša sa nachádza v mikrotubuloch neurónov. Po smrti sa kvantová informácia v nich uložená uvoľní a stane sa súčasťou vesmíru; čo znamená, že my sme súčasťou vesmíru.

Odmeny

Tento týždeň sa zabehávame do školského roka. Zaujímavé na tom je, že sa neviem dočkať konca týždňa. Akosi sa to celé vlečie; akoby bolo primálo práce a priveľa oddychu.

Prsty na ruke

Všimla som si zaujímavú vec. Je to haluz, ale každá možnosť pozorovania zbystruje pozornosť, tak prečo sa nevrhnúť do tréningu akýmkoľvek spôsobom… 🙂

Šúpe sa mi koža na oboch ukazovákoch, na vrcholovom článku.

Myslíte si, že človek sa dokáže zmeniť?

Myslím, že sa to stalo asi každému z nás. V istej chvíli sa zamyslíte nad tým, čo sa okolo vás deje, ako na to reagujete a ako vás ten aktuálny spôsob života unavuje. A rozhodnete sa zmeniť. Kvôli sebe, kvôli niekomu inému… kvôli tomu, že už ďalej týmto spôsobom nedokážete pokračovať bez toho, aby vám nepreskočilo.

Únava, entropia a systémy

Tento týždeň som unavená. Možno za to môže náhly príchod jari a možno letný čas, možno zmenený školský režim na tento týždeň a možno aj ďalšie veci, ktoré som nestihla alebo nedokázala započítať do všeobecne pôsobiacich procesov. 🙂 Ale je to viac než dobrá téma pre vysvetlenie, na čo vlastne únava slúži.

Ako si správne stanovovať ciele :)

Dnes som si spomenula na jednu útlu knižnú fantasy paródiu, ktorá nesie názov Dlouhá noc v Démonii a jej autorom je Craig Shaw Gardner. Hlavný hrdina, čarodejnícky učeň Wuntvor, sa v citovanej pasáži dostáva do väzenia v Démonii potom, čo ho unesú traja Hrozní Exekútori a hlavný šéf uvedenej ustanovizne mu práve ukazuje, kam vlastne prišiel.

Pretvárka (o dobrých úmysloch)

Posledný týždeň mi extrémne rezonuje známe porekadlo o tom, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Premýšľam nad týmto výrokom už od pondelka (alebo od nedele) a vynorí sa mi v hlave zakaždým, keď narazím na situáciu, ktorá zaváňa dobrými úmyslami.

Len písať

Tento týždeň bol značne prekvapivý; vyvrcholilo to dnešným splnom a náladami, ktoré sa mi menia bez toho, aby ma to prekvapilo alebo hnevalo (čo je samo osebe prekvapivé). Počúvam jednu pieseň, ktorá bola nahratá pre autistické deti a pritom som dostala radu, aby som o tom napísala. Namietla som, že ani neviem, o čom mám písať. A odpoveď znela, že práve to je dôvod, aby som o tom napísala.

Komunikácia; obsah a forma

Posledné dva dni cítim na tele únavu prejavujúcu sa miernym prechladnutím. Dohnalo ma to tak ďaleko, že som si pýtala vážnu tému na channel; tu je výsledok.

Meč; alebo nástroj pôsobenia

Bolo to v utorok večer, keď som sa uložila do postele a zavrela oči; šla som na takú prechádzku. 🙂 Sprievodcom mi bol Gabriel v trochu netradičnej forme, oblečený v čomsi z čiernej kože, s čiernymi krídlami a s čiernym mečom. Bral ma so sebou na nejakú akciu a pamätám si, že riešil nejakú situáciu tak, že do ľudí štuchol tým mečom, bez toho, aby ich zranil. Tak som sa ho spýtala, odkedy on má vlastne meč.