Uplynulý mesiac bol hodný svojho mena. Vystriedal teplo, zimu, sucho, dažde, nevľúdnu aj príjemnú tvár, nechal nás chvíľu pochybovať, či je naozaj jar alebo jeseň a dovolím si tvrdiť, že nás naozaj doplietol; skutočný mesiac bláznov. Slnko bolo štedré aj skúpe, zamračené aj rozosmiate. V tomto mesiaci nechýbalo jednoducho nič. Bol dokonalý.
Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo je ležatá osmička symbolom nekonečna?
Správne by asi tento článok mohol nadväzovať na numerologickú charakteristiku čísla 8. Ale niekedy časová následnosť určitých vecí nie je taká zrejmá, ako by som si želala, a tak treba veci dopĺňať vtedy, keď sa vynoria na povrch.
Čítať ďalej
Kedysi, keď Európa bola ešte pohanská a nie kresťanská ako dnes, žili na tomto území Kelti so svojimi druidmi, ktorí dve ročné obdobia oddeľovali jedným významným sviatkom; dnes ho poznáme pod názvom Halloween. Originálne je to “all hallows eve”, predvečer všetkých svätých, a slávil sa 31. októbra. Prvého novembra sa totiž začínala zima a v čase, kedy sa jedno ročné obdobie lámalo do druhého, mali mŕtvi takpovediac otvorenú cestu do živého sveta. Zima bola časom, kedy mŕtvi chceli ovládnuť Zem a bolo s nimi treba zviesť boj o právo pre živých. A tak Kelti vykonávali rôzne rituály; zapaľovali sviece, aby sa ochránili pred tmou, nosili masky, aby ich mŕtvi neobjavili, a robili všetko preto, aby dva prelínajúce sa svety od seba udržali oddelené.
Pred asi štyrmi rokmi som spravila jeden rituál – kúzlo – na oddelenie svetov. Čítať ďalej
Jednoducho povedané, všetko, čo chcete, si musíte zaslúžiť. Odpracovať si to. Vymôcť si to, pretože kým sa neozvete sami, nikto vám nič zadarmo nedá.
Asi to znie ako kopa fráz. Úprimne povedané, áno, sú to frázy. Ale o nič menej pravdivé.
Tento týždeň sa zabehávame do školského roka. Zaujímavé na tom je, že sa neviem dočkať konca týždňa. Akosi sa to celé vlečie; akoby bolo primálo práce a priveľa oddychu. Čítať ďalej
Posledný týždeň mi extrémne rezonuje známe porekadlo o tom, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Premýšľam nad týmto výrokom už od pondelka (alebo od nedele) a vynorí sa mi v hlave zakaždým, keď narazím na situáciu, ktorá zaváňa dobrými úmyslami. Čítať ďalej
Dnes som sa dostala k panenskosti. Len tak, bez udalosti, ktorá by ma k tomu nasmerovala. A ako som sa nad tým zamyslela, spomenula som si na jednu malú analýzu, ktorú som napísala pred dvoma rokmi ako doplnok k astrologickým článkom.
Prišlo mi ako celkom vhodné ju práve teraz oprášiť. Nesie názov “Vek Vodnára a nástrahy Rýb”.
Na škole, kde učím, sa práve tento týždeň maturuje a popri sledovaní študentov vystresovaných pred skúškou mi napadlo, ako dokážu ľuďmi zamávať očakávania; či už naše vlastné alebo očakávania tých iných ľudí. K tomu sa pridružila ešte jedna vec; prednedávnom som sa dozvedela, že ešte nejaký čas na tejto škole ostanem učiť 🙂 ale zároveň mi bolo povedané niečo, čo som si uvedomila už dávno: že by bolo veľmi vhodné, keby som zmenila svoj prístup k žiakom. Je to niečo, s čím bojujem už dlhší čas a nedokážem sa s tým plne vysporiadať aj kvôli tomu, že balansujem medzi toleranciou a prehliadaním istých vecí. No a keď som dnes po príchode zo školy začala s Michaelom hovoriť o tých očakávaniach a vzťahoch, konečne som si to dokázala dostatočne zrozumiteľne sformulovať aj sama pre seba. (Teraz sa toho už len držať. 🙂 )
Dnes ráno som sa prebudila skôr a začala premýšľať nad niekoľkými vecami; týkali sa hlavne toho, ako zachovať určité pravidlá a pritom neporušiť iné. A vznikla z toho celkom zaujímavá a pomerne kompaktná úvaha o tom, čo je božskosť a ako ju môžeme dosiahnuť.
Podľa môjho názoru je každý človek stredom svojho vlastného vesmíru. To znamená, že je plne zodpovedný za jeho utváranie. Ak chcete byť plne zodpovedný za to, čo sa vo vašom vesmíre nachádza, ktorou vlastnosťou musíte plne disponovať?
K tomuto channelu ma inšpiroval nadchádzajúci predĺžený víkend (celé štyri dni voľna 🙂 ) a vlastne aj jeden mail s jednou kapitolkou o mysli a potrebe jej stíšenia.
Vlastne som ani nechcela písať článok, ale keď sa tomu človek príliš nebráni, tak to príde aj samo. 🙂
Dae 