V posledných dňoch mám tiky vracať sa o niekoľko rokov späť, buď v pošte alebo v rôznych zápiskoch, súkromných aj pracovných materiáloch (jeden by si myslel, že si premietam život pred očami v spomalenom slede, nie rýchlo ako pred smrťou 🙂 ). Narazila som na začiatok svojej “anjelskej” činnosti a na jeden zápis, ktorý mi celkom zaujímavo zarezonoval z viacerých dôvodov.
Skrátim ho; ale najzaujímavejšie časti ponechám. 🙂 Čítať ďalej
Prichádza zima. Ešte nie je celkom jej čas, ale cítiť ju vo vzduchu, ako pripomienku, ako studený vietor, ktorý sa vzoprie proti vám. Slnečné lúče slabnú, hoci sa stále snažia preraziť chlad nahromadený v noci. Morena, kráľovná zimy, ale neúprosne odstriháva kúsky dňa a dáva tak väčší priestor noci, jej skrytému sídlu. Možno vlastne ani nie skrytému. Každopádne – nech sa kalendár akokoľvek snaží zakryť, že ešte nie je celkom zima (a nie je), rozhodne prichádza. Winter is coming.
Kedysi, keď Európa bola ešte pohanská a nie kresťanská ako dnes, žili na tomto území Kelti so svojimi druidmi, ktorí dve ročné obdobia oddeľovali jedným významným sviatkom; dnes ho poznáme pod názvom Halloween. Originálne je to “all hallows eve”, predvečer všetkých svätých, a slávil sa 31. októbra. Prvého novembra sa totiž začínala zima a v čase, kedy sa jedno ročné obdobie lámalo do druhého, mali mŕtvi takpovediac otvorenú cestu do živého sveta. Zima bola časom, kedy mŕtvi chceli ovládnuť Zem a bolo s nimi treba zviesť boj o právo pre živých. A tak Kelti vykonávali rôzne rituály; zapaľovali sviece, aby sa ochránili pred tmou, nosili masky, aby ich mŕtvi neobjavili, a robili všetko preto, aby dva prelínajúce sa svety od seba udržali oddelené.
Pred asi štyrmi rokmi som spravila jeden rituál – kúzlo – na oddelenie svetov. Čítať ďalej
Nie, toto nebude blog o výpredaji v obchodnom dome. Ani o natáčaní filmu či reklamy. Hoci aj jedno aj druhé má s touto témou veľa spoločného.
Tento blog bude o skutočnom žití.
Krátke básnické zamyslenie.
K tomuto článku ma inšpirovali hneď tri veci; keď som včera večer prezerala WordPress, narazila som na dva články, ktoré mali čosi spoločné. Týkali sa zdokonaľovania – jeden u Lilah a jeden u Helar. Teda, lepšie povedané, “zdokonaľovania” ako “práce na sebe”. V poslednom čase (takom dlhšom čase 🙂 ) mám celkom nejasnú predstavu o tom, čo by to vlastne malo znamenať a čo presne tým ľudia myslia a podozrievam ich z toho, že za vznešené slová sa skrýva obyčajná kritika buď už seba, alebo okolia kvôli tomu, že na sebe dostatočne “nepracujú”.
Na škole, kde učím, sa práve tento týždeň maturuje a popri sledovaní študentov vystresovaných pred skúškou mi napadlo, ako dokážu ľuďmi zamávať očakávania; či už naše vlastné alebo očakávania tých iných ľudí. K tomu sa pridružila ešte jedna vec; prednedávnom som sa dozvedela, že ešte nejaký čas na tejto škole ostanem učiť 🙂 ale zároveň mi bolo povedané niečo, čo som si uvedomila už dávno: že by bolo veľmi vhodné, keby som zmenila svoj prístup k žiakom. Je to niečo, s čím bojujem už dlhší čas a nedokážem sa s tým plne vysporiadať aj kvôli tomu, že balansujem medzi toleranciou a prehliadaním istých vecí. No a keď som dnes po príchode zo školy začala s Michaelom hovoriť o tých očakávaniach a vzťahoch, konečne som si to dokázala dostatočne zrozumiteľne sformulovať aj sama pre seba. (Teraz sa toho už len držať. 🙂 )
Dae 