Štyridsať jeden mesiacov v novom svete

Tak, ako sa to dalo čakať, prichádza pomaly ale isto leto; slnko ostáva na vychádzkach dlhšie, pravdepodobne je to odmena za dobré správanie, a líha si naozaj na krátky čas. Už len jeden mesiac a nastane najväčšia žúrka v roku, najdlhší deň a najkratšia noc súčasne. Zapadá to tak trochu do mojej teórie, prečo práve bociany boli obvinené z nosenia detí; približne deväť mesiacov po tejto veľkej žúrke, keď prilietali bociany späť z teplých krajín, sa asi rodilo viac detí než obvykle. Len teraz ešte vymyslieť rovnako dobrú teóriu na vrany. 🙂

Čítať ďalej

Tridsať deväť mesiacov v novom svete

Zdá sa, že prišla jar. Napriek ranným mrazíkom a niekedy ešte neistým denným krokom prichádza obdobie prebúdzania sa. Je koniec odpočívaniu, keď už aj slnko sebaistejšie nakúka do okien a predlžuje si čas mimo väzenskej cely. (Ktovie, čo spácha slnko každú jeseň, keď musí ísť za to “do chládku”? 🙂 ) Stačilo bahnenia si v problémoch a depresiách, pretože prichádzajú svetlejšie časy. (Neviem, prečo ma to ťahá k “svetlejším zajtrajškom”. Žeby predtucha toho, čo má prísť? Bodajby nie… 😛 )

Čítať ďalej

Tridsať sedem mesiacov v novom svete

Zavládla zima, teploty klesli pod nulu a slnko, hoci svieti intenzívne a neskrýva sa, má slabé zuby na to, aby roztopilo sneh, ktorý ešte iba prednedávnom napadol. Sneh je tá najlacnejšia skrášľovacia procedúra; pod ním nevidieť ani rozbité chodníky či cesty, ani odpadky mimo kontajnerov a iné nedostatky, ktoré kolú oči, keď sa roztopí. Je celkom dobrá šanca, že to takto chvíľu ostane a treba si tento stav užiť, kým sa ešte dá. Čítať ďalej

Tridsať šesť mesiacov po konci sveta

Dnešný deň zahrialo slnko, rozohnalo mraky a ochladilo tým trochu nadchádzajúcu noc; dôkaz toho, že protiklady sa priťahujú. Teploty ale neklesajú pod nulu, aspoň nie dlhodobo, a tak je koniec tretieho roka po konci sveta taký… teplý. Takmer ľudsky teplý.

Čítať ďalej

Dvadsaťdeväť mesiacov v novom svete

Zamrznutí sa snáď len o čosi oneskorili; týždňový sklz sa prejavil v dvoch posledných dňoch. Alebo sa mýlim a stále je iba apríl? Napriek tomu, že všetko zelenie, kvitne, vonia, bzučí a bubnuje na okná? Ktovie. Ktovie, za čím plače tohtoročný máj; možno za stratenou jarou alebo príliš predčasne nastúpivším a rovnako rýchlo odíduvším letom. Ktovie, či ešte aspoň sčasti nejaké to leto bude. Čítať ďalej

Dvadsaťosem mesiacov v novom svete

Zdá sa, že zima naozaj odchádza. Ktovie, či nadlho, pretože predpovede skôr tvrdia, že nie. Tak, ako dnes slnečné lúče pečú ako o život, tak sa pravdepodobne budú o pár dní skrývať s výhovorkou, že všetkého veľa škodí. Aj zimy veľa škodí, obzvlášť, keď čakáte jar a zabudli ste, že vo vnútrozemských podmienkach sa striedanie ročných období posunulo k úspornejšiemu duálnemu systému. Vždy, keď si ten duálny systém pripomeniem, mi na um príde jeden chlapík z Ameriky voľakde spod hôr, ktorý hovoril, že u nich sú len dve ročné obdobia: zima a júl. Ktovie; možno sa raz dočkáme aj toho.

Čítať ďalej

Dva roky v novom svete

Človek by to ani nezbadal; ani by si to neuvedomil, len zrazu by dni boli prikrátke. Zima si tohto roku dáva poriadne načas – mimochodom, vedeli ste, že z posledných desiatich decembrov bolo teplých až sedem, slovom sedem? Globálne oteplenie teda naozaj je. Jediné, čo ešte nie je celkom potvrdené, je otázka dopadu ľudskej činnosti na tento jav. A ktovie, či v rámci našich krátkych životov na to niekedy nájdeme dostatočne uspokojujúcu (z hľadiska vedy, čiže dôkazmi dostatočne podloženú) odpoved.

Čítať ďalej

Divák a herec… alebo nie?

Svet, v ktorom žijeme, nie je skutočný. To, čo vidíme, je len naša interpretácia sveta. Svet objektívne neexistuje, existuje len súhrn interpretácií sveta. Niektoré interpretácie si budú podobné, niektoré sa budú výrazne odlišovať. Nedá sa ale povedať, že niektoré z nich sú správne a iné nie; všetko sú to iba interpretácie a teda bude záležať na samotnom divákovi, ktoré z nich uzná za správne a ktoré nie. Čítať ďalej

Odklad a zrušenie

Tento týždeň by sa pokojne dal nazvať “týždňom odložených písomiek”. Jednu som mala písať v pondelok – tá sa uskutočnila dnes. Druhá sa mala konať v utorok – zistila som, že trieda sa učila iný celok ako sme sa dohodli (po niekoľkých upozorneniach, čo sa vlastne majú učiť). Ďalšia mala byť v stredu a keď som už šla zo zborovne s rozmnoženými zadaniami, stretli ma na chodbe dve baby z danej triedy a spýtali sa, či by to nemohli preložiť o týždeň, lebo si chcú aspoň jeden týždeň vydýchnuť po ukončení jedného polroka a pred začiatkom ďalšieho…

Čítať ďalej

Zamestnávateľ? Zamestnanec?

Pracovno-právne vzťahy sú vždy jasne definované. Kto je zamestnávateľ a kto je zamestnanec – definície vyplývajú priamo zo zmluvy, ktorú podpisujú obe strany a tým sa zaväzujú dodržiavať ju. Povaha vzťahu medzi učiteľom a žiakom je z tohto pohľadu prinajmenšom podivná. Čítať ďalej