Dnes som dočítala knižku, s ktorou som sa trápila istý čas; je to slovenská (slovanská?) fantasy s názvom Morhen – Posledná kliatba. Vyšla už pred pár rokmi, toto čítanie bolo moje druhé a nepamätám si, ako som sa cítila po prvom prečítaní. 🙂 Ale popri tomto druhom som natrafila na jednu zo zápletiek, ktorá mi trochu spôsobuje mentálne žalúdočné kŕče; a to je spôsob smrti.
Prichádza zima. Ešte nie je celkom jej čas, ale cítiť ju vo vzduchu, ako pripomienku, ako studený vietor, ktorý sa vzoprie proti vám. Slnečné lúče slabnú, hoci sa stále snažia preraziť chlad nahromadený v noci. Morena, kráľovná zimy, ale neúprosne odstriháva kúsky dňa a dáva tak väčší priestor noci, jej skrytému sídlu. Možno vlastne ani nie skrytému. Každopádne – nech sa kalendár akokoľvek snaží zakryť, že ešte nie je celkom zima (a nie je), rozhodne prichádza. Winter is coming.
Dni sú všelijaké. Raz je zamračené, raz prší, raz svieti slnko. Akoby sa tie stovky, tisícky myslí želajúce si konkrétne počasie nevedeli dohodnúť a tak sa postupne dialo všetko. Akoby v svete netolerancie chcelo počasie vyhovieť všetkým a tak, ako to obvykle býva, nevyhovie celkom nikomu. Robí to ale s plným nasadením; ak svieti slnko, potom svieti naplno, ak prší, potom dlho a vytrvalo. Vraví sa, že snaha sa cení. Obvykle ale, žiaľ, nezaberá.
Vonku ešte svieti slnko, dni sa výrazne predlžujú a dlhými krokmi nás vedú z tmy do svetla. Prešla jarná rovnodennosť, zmenil sa letný čas a ráno prichádza čoraz skôr. Teplo zaplavilo vzduch aj živé organizmy, ťahá ich za svetlom a to živé postupne zhadzuje ochranné vrstvy. Ešte stále môže byť život zaskočený chladom; napokon, v posledných dňoch to tak aj bolo (a ďalej aj bude), ale už len máločo stojí v ceste plnej paráde žitia na doraz.
Ktovie, či sa jar blíži alebo sa len zima nevie rozhodnúť, čo ďalej; každopádne sa počasie s nami zahráva. Dážď, chvíľa mrazu a potom dážď, na chvíľu pokoj a potom znovu dážď na daždi na daždi… uplynulý mesiac bol daždivý. Niekedy pršalo otvorene, niekedy skryto, niekedy bola škoda vôbec otvoriť dáždnik a niekedy musel človek naozaj premýšľať, či stojí za to vziať si ho. (Väčšinou to za to stálo.) Slnko sa odmietalo dlhodobo ukázať a pravdepodobne vedelo, prečo to robí, na druhej strane zrážky boli také hojné, že snáď ani to suchšie leto až tak nevadilo.
Tak babie leto predsa len prišlo a odišlo a kým tu bolo, bolo krásne. Chladné rána a potom takmer teplé dni, sem-tam dážď – áno, bol to pekný mesiac. Trochu rozhádzaný a viac než obvykle prestúpený smrťou, ale pekný. Napriek všetkému.
Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo je ležatá osmička symbolom nekonečna?
Správne by asi tento článok mohol nadväzovať na numerologickú charakteristiku čísla 8. Ale niekedy časová následnosť určitých vecí nie je taká zrejmá, ako by som si želala, a tak treba veci dopĺňať vtedy, keď sa vynoria na povrch.
Čítať ďalej
Nie, toto nebude blog o výpredaji v obchodnom dome. Ani o natáčaní filmu či reklamy. Hoci aj jedno aj druhé má s touto témou veľa spoločného.
Tento blog bude o skutočnom žití.
Motto: Každý deň je vhodný na vnútorný dialóg. Niektoré z nich sú vhodnejšie na kratšiu variantu.
Apríl je výnimočným mesiacom z viacerých hľadísk a tohtoročný obzvlášť. Od pondelka nám predvádza klasické aprílové počasie – v pondelok slnko, v utorok sneh, dnes dážď. Plus chlad, ale na ten sme si za posledné tri či štyri mesiace pomaly stihli aj zvyknúť. Celkovo akoby ani nebola jar, ale jeseň, a tak mi napadlo, či… Čítať ďalej
Tento týždeň by sa pokojne dal nazvať “týždňom odložených písomiek”. Jednu som mala písať v pondelok – tá sa uskutočnila dnes. Druhá sa mala konať v utorok – zistila som, že trieda sa učila iný celok ako sme sa dohodli (po niekoľkých upozorneniach, čo sa vlastne majú učiť). Ďalšia mala byť v stredu a keď som už šla zo zborovne s rozmnoženými zadaniami, stretli ma na chodbe dve baby z danej triedy a spýtali sa, či by to nemohli preložiť o týždeň, lebo si chcú aspoň jeden týždeň vydýchnuť po ukončení jedného polroka a pred začiatkom ďalšieho…
Dae 