V posledných dňoch mám tiky vracať sa o niekoľko rokov späť, buď v pošte alebo v rôznych zápiskoch, súkromných aj pracovných materiáloch (jeden by si myslel, že si premietam život pred očami v spomalenom slede, nie rýchlo ako pred smrťou 🙂 ). Narazila som na začiatok svojej “anjelskej” činnosti a na jeden zápis, ktorý mi celkom zaujímavo zarezonoval z viacerých dôvodov.
Skrátim ho; ale najzaujímavejšie časti ponechám. 🙂 Čítať ďalej
Tie zákerné veci, ktoré zdvihnú hlavu z minulosti, o ktorej ste si mysleli, že je dávno stratená a zabudnutá. Nuž, nie je. Blbé je, že niekto – ak nie vy – si vždy pamätá. Čítať ďalej
Uplynulý mesiac bol hodný svojho mena. Vystriedal teplo, zimu, sucho, dažde, nevľúdnu aj príjemnú tvár, nechal nás chvíľu pochybovať, či je naozaj jar alebo jeseň a dovolím si tvrdiť, že nás naozaj doplietol; skutočný mesiac bláznov. Slnko bolo štedré aj skúpe, zamračené aj rozosmiate. V tomto mesiaci nechýbalo jednoducho nič. Bol dokonalý.
Zima pomaly ustupuje čomusi, čo kedysi bývalo jarou. Sneh, ktorý sa dlho držal na hrudi zeme, sa takmer všetok stratil. Slnko sa pomaly zdržiava čoraz dlhšie a dlhšie; dni sa predĺžili, noci skrátili. Pochopiteľne, tak je to v prírode; ľudské cykly sú málokedy plne v súlade s prírodnými.
Skončilo utínanie dní; odteraz bude o trochu viac svetla. Sivá opona, za ktorou sa ukrýva Slnko, je pomerne vyhovujúca pre ostrý nástup zimy; aj keď aj tento rok je zima iba mierna. Všetko, čo sme čakali a tešili sa na to – tajne aj otvorene – sa završuje, ku koncu roka, s ostrým príchodom zimy. Krátke vydýchnutie na prelome kalendárnych rokov; krátke zdriemnutie si v objatí krátkych dní, kým sa znovu začnú predlžovať “o slepačí krok”.
Dni sa skracujú. Slnko je čoraz unavenejšie, zapadá skôr a vychádza neskôr; nadlho nepomohla ani zmena času. Dokonca aj Slnko sa ukladá na zimný spánok; zima, ktorá sa začala pomaly blížiť už v tom predošlom mesiaci, ustanovuje svoju vládu a nič na tom nemení ani momentálny krátky výkyv teplôt nad bod mrazu. To je iba ilúzia, krátky moment, ktorý nám podsúva ako ospravedlnenie, že ešte netreba, ešte je čas, ešte sa dá čo-to stihnúť… Nie, nedá. Práve teraz treba rázne dokončiť všetky prípravy.
Prichádza zima. Ešte nie je celkom jej čas, ale cítiť ju vo vzduchu, ako pripomienku, ako studený vietor, ktorý sa vzoprie proti vám. Slnečné lúče slabnú, hoci sa stále snažia preraziť chlad nahromadený v noci. Morena, kráľovná zimy, ale neúprosne odstriháva kúsky dňa a dáva tak väčší priestor noci, jej skrytému sídlu. Možno vlastne ani nie skrytému. Každopádne – nech sa kalendár akokoľvek snaží zakryť, že ešte nie je celkom zima (a nie je), rozhodne prichádza. Winter is coming.
Zdá sa, že prišla jar. Napriek ranným mrazíkom a niekedy ešte neistým denným krokom prichádza obdobie prebúdzania sa. Je koniec odpočívaniu, keď už aj slnko sebaistejšie nakúka do okien a predlžuje si čas mimo väzenskej cely. (Ktovie, čo spácha slnko každú jeseň, keď musí ísť za to “do chládku”? 🙂 ) Stačilo bahnenia si v problémoch a depresiách, pretože prichádzajú svetlejšie časy. (Neviem, prečo ma to ťahá k “svetlejším zajtrajškom”. Žeby predtucha toho, čo má prísť? Bodajby nie… 😛 )
Zavládla zima, teploty klesli pod nulu a slnko, hoci svieti intenzívne a neskrýva sa, má slabé zuby na to, aby roztopilo sneh, ktorý ešte iba prednedávnom napadol. Sneh je tá najlacnejšia skrášľovacia procedúra; pod ním nevidieť ani rozbité chodníky či cesty, ani odpadky mimo kontajnerov a iné nedostatky, ktoré kolú oči, keď sa roztopí. Je celkom dobrá šanca, že to takto chvíľu ostane a treba si tento stav užiť, kým sa ešte dá. Čítať ďalej
Dnešný deň zahrialo slnko, rozohnalo mraky a ochladilo tým trochu nadchádzajúcu noc; dôkaz toho, že protiklady sa priťahujú. Teploty ale neklesajú pod nulu, aspoň nie dlhodobo, a tak je koniec tretieho roka po konci sveta taký… teplý. Takmer ľudsky teplý.
Dae 