Štyridsať jeden mesiacov v novom svete

Tak, ako sa to dalo čakať, prichádza pomaly ale isto leto; slnko ostáva na vychádzkach dlhšie, pravdepodobne je to odmena za dobré správanie, a líha si naozaj na krátky čas. Už len jeden mesiac a nastane najväčšia žúrka v roku, najdlhší deň a najkratšia noc súčasne. Zapadá to tak trochu do mojej teórie, prečo práve bociany boli obvinené z nosenia detí; približne deväť mesiacov po tejto veľkej žúrke, keď prilietali bociany späť z teplých krajín, sa asi rodilo viac detí než obvykle. Len teraz ešte vymyslieť rovnako dobrú teóriu na vrany. 🙂

Tridsať sedem mesiacov v novom svete

Zavládla zima, teploty klesli pod nulu a slnko, hoci svieti intenzívne a neskrýva sa, má slabé zuby na to, aby roztopilo sneh, ktorý ešte iba prednedávnom napadol. Sneh je tá najlacnejšia skrášľovacia procedúra; pod ním nevidieť ani rozbité chodníky či cesty, ani odpadky mimo kontajnerov a iné nedostatky, ktoré kolú oči, keď sa roztopí. Je celkom dobrá šanca, že to takto chvíľu ostane a treba si tento stav užiť, kým sa ešte dá.

Dvadsať mesiacov po konci sveta

Tak sa mi znovu stratili prázdniny, či skôr dovolenka. Počasie zodpovedá nálade; je chladné, odmerané a pochmúrne, trvajúc tak na tom, že žiadny oddych to vlastne nebol. Nebol; o tom o chvíľu. Ale aspoň to počasie by mohlo poskytnúť o čosi lepšiu motiváciu ďalšieho nového začiatku.

Rituály spojené s prelínajúcimi sa svetmi

Kedysi, keď Európa bola ešte pohanská a nie kresťanská ako dnes, žili na tomto území Kelti so svojimi druidmi, ktorí dve ročné obdobia oddeľovali jedným významným sviatkom; dnes ho poznáme pod názvom Halloween. Originálne je to “all hallows eve”, predvečer všetkých svätých, a slávil sa 31. októbra. Prvého novembra sa totiž začínala zima a v čase, kedy sa jedno ročné obdobie lámalo do druhého, mali mŕtvi takpovediac otvorenú cestu do živého sveta. Zima bola časom, kedy mŕtvi chceli ovládnuť Zem a bolo s nimi treba zviesť boj o právo pre živých. A tak Kelti vykonávali rôzne rituály; zapaľovali sviece, aby sa ochránili pred tmou, nosili masky, aby ich mŕtvi neobjavili, a robili všetko preto, aby dva prelínajúce sa svety od seba udržali oddelené.

Pred asi štyrmi rokmi som spravila jeden rituál – kúzlo – na oddelenie svetov.

Je to tu. Definitívne.

Už to jednoducho musím povedať. Viem, že to asi nebude všetkým vyhovovať, a že sa dá vzniesť mnoho námietok, ale ja už to nemôžem ďalej zadržiavať a musí to ísť von. Jednoducho musí, lebo musí. Samovysvetľovací paradox.

Vedieť tak moja hlava, čo má chcieť… :)

Dnes ráno sa dostavilo moje najobľúbenejšie ženské “ročné” (lebo nie je ročné, ale mesačné) obdobie. Bolo to dobre odsledovateľné, pretože predošlé dva či tri dni som kombinovala asi všetky chute a nevedela som sa dožr… dojesť. 🙂 Moje poznámky boli ostrovtipnejšie ako inokedy a moje myslenie racionálnejšie ako inokedy. Ešte aj ten dážď a odmäk, no jednoducho všetky smerovky ukazovali k jednému cieľu. (Niežeby moje hormonálne zmeny prudko záviseli od počasia, ale hodí sa to k téme, pretože lebo. 🙂 )

Iný pohľad – pohľad zvonka na seba

Dnes bol taký prazvláštny deň. Ráno snežilo, husté vločky popadali na svet a znemožnili bežnú prevádzku na cestách. Všetko sa šmýkalo, pretáčali sa kolesá, krížili sa autobusy. Potom sa to všetko roztopilo do známej brečky, ktorá veselo čvachce okolo nôh, kým robíte všetko pre to, aby ste neskočili do kaluže. Mám rada, keď sneh napadne a keď ním idem ako prvá; je v tom čaro objavovania. Mám tiež rada, keď sneh napadne a keď kráčam v už viditeľných stopách; je v tom čaro nasledovania podobných ľudí. Ale nemám rada, keď je sneh už rozbitý mnohými pármi topánok, ktoré sa v ňom popremávali hore-dolu; tak stratí všetko čaro. Je náročné sledovať toľko ľudí naraz.

Hrnček

Dnes ráno sa mi pri umývaní rozbil hrnček.

Where have you been?

Sú piesne, do ktorých sa zamilujem na prvé počutie. Bez toho, aby som vedela, o čom je text, bez toho, aby som jasne identifikovala, čo sa mi na takej piesni môže páčiť. No a dnes sa mi to stalo znovu, keď som ako horúcu novinku na jednej našej rozhlasovej stanici počula novú Rihannu.

Deti zo skúmavky

Dostala som to ako podnet a naozaj som si nevedela spomenúť, že by sa o tom niekde hovorilo. Veľa sa rozoberajú potraty ako zásah do práv nenarodeného dieťaťa a z pohľadu katolíckej cirkvi je to vražda. Čo sa týka asistovanej reprodukcie (niekedy označované ako umelé oplodnenie, niekedy ako vznik skúmavkových detí), postoj katolíckej cirkvi je rovnaký; vražda (pretože nie všetky oplodnené vajíčka sa vyvinú ďalej a niektoré sa vôbec neimplantujú do tela ženy). Okrem toho vznik nového života neprirodzeným spôsobom. No a tak… čo by sa dalo ešte k tomu povedať, pýtam sa?