Štyridsať jeden mesiacov v novom svete

Tak, ako sa to dalo čakať, prichádza pomaly ale isto leto; slnko ostáva na vychádzkach dlhšie, pravdepodobne je to odmena za dobré správanie, a líha si naozaj na krátky čas. Už len jeden mesiac a nastane najväčšia žúrka v roku, najdlhší deň a najkratšia noc súčasne. Zapadá to tak trochu do mojej teórie, prečo práve bociany boli obvinené z nosenia detí; približne deväť mesiacov po tejto veľkej žúrke, keď prilietali bociany späť z teplých krajín, sa asi rodilo viac detí než obvykle. Len teraz ešte vymyslieť rovnako dobrú teóriu na vrany. 🙂

Čítať ďalej

Štyridsať mesiacov v novom svete

Vonku ešte svieti slnko, dni sa výrazne predlžujú a dlhými krokmi nás vedú z tmy do svetla. Prešla jarná rovnodennosť, zmenil sa letný čas a ráno prichádza čoraz skôr. Teplo zaplavilo vzduch aj živé organizmy, ťahá ich za svetlom a to živé postupne zhadzuje ochranné vrstvy. Ešte stále môže byť život zaskočený chladom; napokon, v posledných dňoch to tak aj bolo (a ďalej aj bude), ale už len máločo stojí v ceste plnej paráde žitia na doraz.

Čítať ďalej

Tridsať deväť mesiacov v novom svete

Zdá sa, že prišla jar. Napriek ranným mrazíkom a niekedy ešte neistým denným krokom prichádza obdobie prebúdzania sa. Je koniec odpočívaniu, keď už aj slnko sebaistejšie nakúka do okien a predlžuje si čas mimo väzenskej cely. (Ktovie, čo spácha slnko každú jeseň, keď musí ísť za to “do chládku”? 🙂 ) Stačilo bahnenia si v problémoch a depresiách, pretože prichádzajú svetlejšie časy. (Neviem, prečo ma to ťahá k “svetlejším zajtrajškom”. Žeby predtucha toho, čo má prísť? Bodajby nie… 😛 )

Čítať ďalej

Tridsaťosem mesiacov v novom svete

Ktovie, či sa jar blíži alebo sa len zima nevie rozhodnúť, čo ďalej; každopádne sa počasie s nami zahráva. Dážď, chvíľa mrazu a potom dážď, na chvíľu pokoj a potom znovu dážď na daždi na daždi… uplynulý mesiac bol daždivý. Niekedy pršalo otvorene, niekedy skryto, niekedy bola škoda vôbec otvoriť dáždnik a niekedy musel človek naozaj premýšľať, či stojí za to vziať si ho. (Väčšinou to za to stálo.) Slnko sa odmietalo dlhodobo ukázať a pravdepodobne vedelo, prečo to robí, na druhej strane zrážky boli také hojné, že snáď ani to suchšie leto až tak nevadilo.

Čítať ďalej

Dvadsaťdva mesiacov v novom svete

Za oknom panuje chlad a dnešný upršaný deň je vlastne len vyvrcholením kolísavých nálad, ktorými sa prezentoval tento uplynulý mesiac po konci sveta. Chvíľu sa zdalo, že je všetko v poriadku a nebodaj to babie leto aj príde, ale… Počula som na to jeden skvelý vtip; v predpovediach počasia stále hlásili babie leto – teda obdobie typické ustáleným počasím. Nuž, ustálené bolo – stále bolo nanič. 🙂

Čítať ďalej

Rituály spojené s prelínajúcimi sa svetmi

Kedysi, keď Európa bola ešte pohanská a nie kresťanská ako dnes, žili na tomto území Kelti so svojimi druidmi, ktorí dve ročné obdobia oddeľovali jedným významným sviatkom; dnes ho poznáme pod názvom Halloween. Originálne je to “all hallows eve”, predvečer všetkých svätých, a slávil sa 31. októbra. Prvého novembra sa totiž začínala zima a v čase, kedy sa jedno ročné obdobie lámalo do druhého, mali mŕtvi takpovediac otvorenú cestu do živého sveta. Zima bola časom, kedy mŕtvi chceli ovládnuť Zem a bolo s nimi treba zviesť boj o právo pre živých. A tak Kelti vykonávali rôzne rituály; zapaľovali sviece, aby sa ochránili pred tmou, nosili masky, aby ich mŕtvi neobjavili, a robili všetko preto, aby dva prelínajúce sa svety od seba udržali oddelené.

Pred asi štyrmi rokmi som spravila jeden rituál – kúzlo – na oddelenie svetov. Čítať ďalej

Konečne som učiteľka :)

Áno. Konečne som učiteľka. Nie, toto nie je kríza osobnosti. Konečne som “učiteľka z povedomia verejnosti”. Aspoň teda väčšiny verejnosti. Teda vlastne – ani neviem, či je to väčšina verejnosti. Ale určitá časť verejnosti má na učiteľov tento názor. Takže práve tá učiteľka dnes som.

Podarilo sa mi totiž prísť domov pred druhou hodinou poobede. 🙂 Čítať ďalej

Šesťdesiat päť dní v novom svete

Je to viac než dva mesiace. Svet plynie, ale pritom akoby sa ani nestihol rozbehnúť nanovo. Tak, ako sa potácal prvý mesiac, tak sa potácal aj druhý mesiac. Mnoho, mnoho bielych či priehľadných zrážok, ktoré pripomínajú postupujúce globálne otepľovanie formou väčšieho množstva vyparenej a tým pádom aj navracajúcej sa vody.

Čítať ďalej