Uplynulý mesiac bol hodný svojho mena. Vystriedal teplo, zimu, sucho, dažde, nevľúdnu aj príjemnú tvár, nechal nás chvíľu pochybovať, či je naozaj jar alebo jeseň a dovolím si tvrdiť, že nás naozaj doplietol; skutočný mesiac bláznov. Slnko bolo štedré aj skúpe, zamračené aj rozosmiate. V tomto mesiaci nechýbalo jednoducho nič. Bol dokonalý.
Slnko svieti čoraz dlhšie, naberá na sile a vzduch je čerstvejší ako predtým. Teploty stúpajú, najsmelšie kvety sa už otvárajú hmyzu, ktorý takisto (žiaľ, povieme si niektorí) vylieza zo zimných úkrytov. Odteraz to bude už len plnou rýchlosťou vpred, tak velia vonkajšie podmienky; a aj napriek tomu, že sa nazdávame, že sme sa odtrhli od prírody, to ona určuje čo, kedy a za akých okolností sa bude diať. My si vyberáme iba postoj, ktorý k tomu zaujmeme.
Zima pomaly ustupuje čomusi, čo kedysi bývalo jarou. Sneh, ktorý sa dlho držal na hrudi zeme, sa takmer všetok stratil. Slnko sa pomaly zdržiava čoraz dlhšie a dlhšie; dni sa predĺžili, noci skrátili. Pochopiteľne, tak je to v prírode; ľudské cykly sú málokedy plne v súlade s prírodnými.
Tma vládne svetu. V tme svetlo vždy svieti najjasnejšie. A rovnako vládne svetu zima.
V zime je teplo najviac citeľné.
Prichádza zima. Ešte nie je celkom jej čas, ale cítiť ju vo vzduchu, ako pripomienku, ako studený vietor, ktorý sa vzoprie proti vám. Slnečné lúče slabnú, hoci sa stále snažia preraziť chlad nahromadený v noci. Morena, kráľovná zimy, ale neúprosne odstriháva kúsky dňa a dáva tak väčší priestor noci, jej skrytému sídlu. Možno vlastne ani nie skrytému. Každopádne – nech sa kalendár akokoľvek snaží zakryť, že ešte nie je celkom zima (a nie je), rozhodne prichádza. Winter is coming.
Rovnodennosť konečne zmieruje dva protiklady; deň a noc sú rovnako dlhé, aby čoskoro prevážila noc nad dňom, ktorý vládol doteraz. Slnko je ešte stále silné, ale studený vzduch mu trochu protirečí; skončila vláda leta, nastupuje jeseň a už si nedá vziať svoje žezlo, aj keď sa o to posledné zvyšky leta možno ešte pokúsia. Darmo sa lúče opierajú do skiel a odovzdávajú im teplo – noc to isté teplo nemilosrdne odoberie a zastaví sa iba niekoľko stupňov nad bodom mrazu.
Tak prišlo leto, aspoň tak to vyzerá astronomicky aj pocitovo. Slnko dosiahlo svoje pobytové maximum na oblohe a nešetrí energiou, ťahá k sebe všetko zelené a pomaly, pomaličky zrejúce, trochu zákerne vyprázdňuje ľudské hlavy, lebo veď komu sa chce premýšľať v teplých a slnečných dňoch, a robí si nárok na vodnú prikrývku či už v podobe kvapalnej alebo plynnej. (Obloha je modrá kvôli lomu svetla a absorpcii jeho červených zložiek molekulami vody; vedeli ste to? 🙂 )
Tak, ako sa to dalo čakať, prichádza pomaly ale isto leto; slnko ostáva na vychádzkach dlhšie, pravdepodobne je to odmena za dobré správanie, a líha si naozaj na krátky čas. Už len jeden mesiac a nastane najväčšia žúrka v roku, najdlhší deň a najkratšia noc súčasne. Zapadá to tak trochu do mojej teórie, prečo práve bociany boli obvinené z nosenia detí; približne deväť mesiacov po tejto veľkej žúrke, keď prilietali bociany späť z teplých krajín, sa asi rodilo viac detí než obvykle. Len teraz ešte vymyslieť rovnako dobrú teóriu na vrany. 🙂
Vonku ešte svieti slnko, dni sa výrazne predlžujú a dlhými krokmi nás vedú z tmy do svetla. Prešla jarná rovnodennosť, zmenil sa letný čas a ráno prichádza čoraz skôr. Teplo zaplavilo vzduch aj živé organizmy, ťahá ich za svetlom a to živé postupne zhadzuje ochranné vrstvy. Ešte stále môže byť život zaskočený chladom; napokon, v posledných dňoch to tak aj bolo (a ďalej aj bude), ale už len máločo stojí v ceste plnej paráde žitia na doraz.
Zdá sa, že prišla jar. Napriek ranným mrazíkom a niekedy ešte neistým denným krokom prichádza obdobie prebúdzania sa. Je koniec odpočívaniu, keď už aj slnko sebaistejšie nakúka do okien a predlžuje si čas mimo väzenskej cely. (Ktovie, čo spácha slnko každú jeseň, keď musí ísť za to “do chládku”? 🙂 ) Stačilo bahnenia si v problémoch a depresiách, pretože prichádzajú svetlejšie časy. (Neviem, prečo ma to ťahá k “svetlejším zajtrajškom”. Žeby predtucha toho, čo má prísť? Bodajby nie… 😛 )
Dae 