Veľké životné otázky č. 3: Kedy tam prídem?

Ak niekedy začnete premýšľať nad veľkými životnými otázkami, dostali ste sa do krízovej situácie. Pokiaľ vás totiž nezaujímajú, nachádzate sa vo fáze, kedy ste so svojím životom spokojní – minimálne z väčšej časti. Kým si kladiete otázky bežného typu (napríklad čo si dám na obed, ktoré z dvoch balení zmrzliny mám načať skôr či ktoré obliečky ma vyjdú lacnejšie), je váš život v poriadku. A potom sú tu situácie, kedy možno aj z otázok bežného typu náhle preskočíte k tým veľkým životným otázkam.

Prvé dve otázky, “Kto som?” a “Kam smerujem?”, udávajú základný tón. Logicky by mala nasledovať (ak stále vynecháme otázky “prečo”) táto: Kedy tam prídem?

Veľké životné otázky č. 2: Kam smerujem?

Ak niekedy začnete premýšľať nad veľkými životnými otázkami, dostali ste sa do krízovej situácie. Pokiaľ vás totiž nezaujímajú, nachádzate sa vo fáze, kedy ste so svojím životom spokojní – minimálne z väčšej časti. Kým si kladiete otázky bežného typu (napríklad čo si dám na obed, ktoré z dvoch balení zmrzliny mám načať skôr či ktoré obliečky ma vyjdú lacnejšie), je váš život v poriadku. A potom sú tu situácie, kedy možno aj z otázok bežného typu náhle preskočíte k tým veľkým životným otázkam.

Prvá, ktorá sa tu objavila, bola “Kto som?”. Ďalšia by mohla byť (ak vynecháme otázky “prečo”) práve táto: Kam smerujem?

Veľké životné otázky č. 1: Kto som?

Ak niekedy začnete premýšľať nad veľkými životnými otázkami, dostali ste sa do krízovej situácie. Pokiaľ vás totiž nezaujímajú, nachádzate sa vo fáze, kedy ste so svojím životom spokojní – minimálne z väčšej časti. Kým si kladiete otázky bežného typu (napríklad čo si dám na obed, ktoré z dvoch balení zmrzliny mám načať skôr či ktoré obliečky ma vyjdú lacnejšie), je váš život v poriadku. A potom sú tu situácie, kedy možno aj z otázok bežného typu náhle preskočíte k tým veľkým životným otázkam.

Prvá z nich máva na začiatku obvykle “prečo”, ale najjednoduchšie (aspoň z istého uhla pohľadu) je začať od začiatku: Kto som?

Štyridsiaty deviaty mesiac v novom svete

Tma vládne svetu. V tme svetlo vždy svieti najjasnejšie. A rovnako vládne svetu zima.

V zime je teplo najviac citeľné.

Štyridsať tri mesiacov v novom svete

Dni sú všelijaké. Raz je zamračené, raz prší, raz svieti slnko. Akoby sa tie stovky, tisícky myslí želajúce si konkrétne počasie nevedeli dohodnúť a tak sa postupne dialo všetko. Akoby v svete netolerancie chcelo počasie vyhovieť všetkým a tak, ako to obvykle býva, nevyhovie celkom nikomu. Robí to ale s plným nasadením; ak svieti slnko, potom svieti naplno, ak prší, potom dlho a vytrvalo. Vraví sa, že snaha sa cení. Obvykle ale, žiaľ, nezaberá.

Dych

Heslo už skončených tohtoročných letných olympijských hier bolo “Inspire a generation”. Bolo to práve slovo “inspire”, ktoré mi pripomenulo čosi, čo som si pred časom našla a v podstate sa s tým stretávam aj v pracovnom živote.

Prsty na ruke

Všimla som si zaujímavú vec. Je to haluz, ale každá možnosť pozorovania zbystruje pozornosť, tak prečo sa nevrhnúť do tréningu akýmkoľvek spôsobom… 🙂

Šúpe sa mi koža na oboch ukazovákoch, na vrcholovom článku.

Deti zo skúmavky

Dostala som to ako podnet a naozaj som si nevedela spomenúť, že by sa o tom niekde hovorilo. Veľa sa rozoberajú potraty ako zásah do práv nenarodeného dieťaťa a z pohľadu katolíckej cirkvi je to vražda. Čo sa týka asistovanej reprodukcie (niekedy označované ako umelé oplodnenie, niekedy ako vznik skúmavkových detí), postoj katolíckej cirkvi je rovnaký; vražda (pretože nie všetky oplodnené vajíčka sa vyvinú ďalej a niektoré sa vôbec neimplantujú do tela ženy). Okrem toho vznik nového života neprirodzeným spôsobom. No a tak… čo by sa dalo ešte k tomu povedať, pýtam sa?

Pretvárka (o dobrých úmysloch)

Posledný týždeň mi extrémne rezonuje známe porekadlo o tom, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Premýšľam nad týmto výrokom už od pondelka (alebo od nedele) a vynorí sa mi v hlave zakaždým, keď narazím na situáciu, ktorá zaváňa dobrými úmyslami.

Božskosť

Dnes ráno som sa prebudila skôr a začala premýšľať nad niekoľkými vecami; týkali sa hlavne toho, ako zachovať určité pravidlá a pritom neporušiť iné. A vznikla z toho celkom zaujímavá a pomerne kompaktná úvaha o tom, čo je božskosť a ako ju môžeme dosiahnuť.

Podľa môjho názoru je každý človek stredom svojho vlastného vesmíru. To znamená, že je plne zodpovedný za jeho utváranie. Ak chcete byť plne zodpovedný za to, čo sa vo vašom vesmíre nachádza, ktorou vlastnosťou musíte plne disponovať?